Začínal sa večer a mesiačik prevzal stráž od okrúhleho slniečka. Len čo sa na oblohe vystriedali, slniečko zaliezlo do postieľky a okamžite zaspalo. Noc sa rozprestrela v celej svojej kráse.
Mesiačik sa spokojne pousmial. Aj on bol dnes guľatý ako bochník chleba. Veselo sa rozkotúľal a vyrazil na cestu po oblohe, aby obišiel okrúhlu planétu Zem.
Mesiačik plával oblohou a cítil sa ako kráľ. Králi pri sebe obvykle mávajú žezlo alebo kráľovskú korunu a okrúhle kráľovské jablko. Ale mesiačik tie veci nepotreboval. Na oblohe s ním svietili tisíce hviezd a komét. Sem-tam zažiarila aj nejaká guľatá planéta. Bolo to krajšie ako akákoľvek koruna či plášť s drahokamami.
Mesiačik si opatrne vykračoval cez obláčiky na oblohe. Tu pozdravil hviezdičku Polárku, o kúsok ďalej zamával letiacej kométe a niekedy sa usmial aj na okrúhlu planétu Zem.
Zo svojej postieľky sa naň okrúhlym otvorom v okne pozerala aj Tonka. „Mami, pozri! Ten mesiačik je nejaký iný! Len pred pár dňami sa na mňa díval a vyzeral ako odhryznutý okrúhly keksík! Presne ten, čo mám rada,“ zamľaskalo dievčatko do tmy.
Mamička ju pohladila po vláskoch. „Správne, Tonka, mesiačik dnes silno svieti a je celkom guľatý. Nazýva sa to spln a znamená to, že mesiačik je plný. A niekedy, keď je spln, veľa detí, mamičiek a ockov nemôže spať. Ako teraz ty.“
„Ako to, že predtým vyzeral inak? Niekto z neho odhryzol a on dorástol?“
„To sa o mesiačiku len hovorí, že dorastá. Mení sa z tenkého rožteka na odhryznutý keksík. A potom dorastie až na okrúhly bochník. Inokedy zas začne z oblohy cúvať – znamená to, že sa znova zmenšuje na tenučký rožtek. A potom ho niekoľko dní nevidno vôbec.“
„A kam vtedy ide?“ vyplašila sa Tonka. „Nestratí sa?“
„Neboj sa,“ upokojila ju mamička. „V skutočnosti je…