O Noemovej arche

Kedysi dávno ľudia úplne zabudli na to, že sa majú k sebe správať pekne a konať dobro. Namiesto toho boli plní zloby a hnevu. Zdalo sa, akoby už na svete nebolo ani jediného dobrého človeka – s výnimkou Noema a jeho rodiny.

Napriek všetkým škriepkam, závisti a zlému správaniu, ktorého bol Noe svedkom, sa nikomu zlom neodplatil. Naopak, vždy sa snažil zachovať správne a pomáhať ľuďom. To učil aj svojich synov.

I dnes sa Noe vracal domov nešťastný. Musel sa celý večer prizerať, ako sa jeho kamaráti správali neúctivo k svojim ženám, a počúvať ich neznášanlivé reči. Nepomohlo ani to, že svojich priateľov neustále napomínal a dohováral im.

„Boh, v ktorého veríme, nás učí, že máme byť dobrí a vzájomne si pomáhať. Vari neviete, že zo zloby nič dobré nevznikne?“ Ale ako obvykle, nikto ho nepočúval.

Noe si ľahol do postele k svojej manželke a trápil sa. Ako je len možné, že je na svete toľko zla? Keď sa mu konečne podarilo zaspať, prisnilo sa mu, že sa mu prihovára samotný Boh. Ukazoval mu, čo sa stane s ľuďmi, ktorí okolo seba šíria iba zlo. Noe videl, ako sa prihnali silné dažde. Pršalo dokonca tak dlho, až voda pokryla celú zem. Noe sa preľakol, ale v sne sa dozvedel aj to, ako sa so záplavou vyrovnať. Treba postaviť veľkú loď, ktorá odolá aj obrovskej potope.

Keď sa Noe prebudil, mal trochu strach a obavy, ako to všetko zvládne. Ale cítil aj odhodlanie, pretože si vravel: „Takto sa mi podarí všetkých zachrániť.“

Pustil sa teda do práce a začal stavať obrovitánsku loď. Bola to neľahká úloha. Len si predstavte, najprv musel zohnať ohromnú kopu dreva. Keď Noe rodine vysvetlil, čo pripravuje, jeho traja synovia mu od začiatku so stavbou pomáhali. Pracoval vo dne i v…