Dinodobrodružstvá 4. časť – Stegosaurus

Bola síce streda, ale budík nie a nie zazvoniť. Na dnešok pripadol štátny sviatok, celá rodina si preto mohla pospať. A zažiť nezabudnuteľný deň. Samozrejme, o siedmej ráno to ešte nikto z nich netušil.

Aj napriek skorému ránu sa jeden pár očí v dome už dávno zvedavo rozhliadal. Všetko preň bolo nové, neznáme a fascinujúce. Tieto oči boli totiž zvyknuté vídať celkom iné veci. Iný svet. Svet dinosaurov.

Zvedavý pár očí patril obrovskej dinosaurej slečne Meg. V detskej izbičke jej bolo pomerne tesno, ale chcela byť pri tom, keď sa Alex s Tinkou zobudia. Zakaždým mali takú radosť, že sa im to len nesnívalo!

Meg sa pokúsila natiahnuť, ale keď ste zakliesnení medzi posteľou a skriňou, veľa miesta pre stuhnuté nohy vám nezostáva.

„Meg?“ oslovil ju Alex. Keď mu dinosaurica zafunela na pozdrav, radostne vyskočil z postele a silno ju objal. „Čo podnikneme dnes?“ Už sa nemohol dočkať ďalšieho dobrodružstva!

„Dnes s nami pôjde aj ocko, však?“ ozvala sa Tinka z druhej postele. S tým neuveriteľným dinosaurím svetom už zoznámili aj mamičku – ktorá o ňom asi už začala písať knižku – a zostával ešte otecko. Obaja súrodenci boli zvedaví, či aj ocko Meg uvidí. Nedokázali to totiž ani zďaleka všetci ľudia. Len tí, čo verili, že by niečo také mohlo byť možné.

Raňajky zjedli Alex s Tinkou tak rýchlo, že ani nestihli natrúsiť.

„Mami, oci, poďte!“ pobádali rodičov.

„Začíname zase na ihrisku?“ uisťovala sa mamička.

„Naozaj na ihrisku? Nehovorili ste, že to bude niečo špeciálne?“ začudoval sa otecko. Čakal výlet na nejaké nové miesto – tak prečo ihrisko za domom? Nakoniec si však aj on obul topánky a vyrazil spolu so zvyškom rodiny. Meg nevidel, ale zatiaľ ani nemohol. Už na nich čakala na ihrisku.

„Čo myslíš, uvidí ju ocko?“ šepkala rozrušene…