O Mesiaci a jeho matke

Každý večer sa na oblohe zjaví Mesiac. Hrdo putuje po nebi, ukazuje svoju krásu a užíva si, že ho ľudia pozorujú a obdivujú. Najprv odhalí malý kúsok, ktorý voláme kosáčik, potom ukáže svoju polovicu, vtedy nám pripomína písmeno "D" a nakoniec sa zjaví v celej svojej kráse, ktorá púta najväčšiu pozornosť. To sa volá spln. Následne sa opäť postupne zahaľuje, cúva, pripomína písmeno "C", a tak má stále inú podobu.

Mesiac chcel stále vyzerať lepšie a lepšie. Všetky jeho podoby sa mu už zunovali a každý večer, kým cvrlikali cvrčky, on premýšľal nad tým, ako by mohol svoj vzhľad ešte vylepšiť.

Rozhodol sa poprosiť svoju matku, aby mu ušila nejaké pekné šaty, v ktorých by sa mohol predviesť pred celým svetom. Predstavoval si dlhý plášť, v ktorom by sa prechádzal po oblohe, alebo nejaký pekný klobúk, v ktorom by naozaj zažiaril.

Jeho matka len smutne vzdychla a krútila hlavou nad márnotratnosťou svojho syna.

Od nových šiat ho neustále odhovárala: ,,Nemôžem splniť tvoje požiadavky, to predsa nejde.”

,,Prečo nemôžeš? Prečo mi nechceš dopriať novú podobu? Táto sa mi už zunovala. Chodím takto celú večnosť a určite už nikoho nebavím,” fňukal neustále Mesiac a dožadoval sa nových šiat.

Mesiac považoval nové šaty za tú najdôležitejšiu vec na svete a najradšej by si ich hneď obliekol. Celý deň si predstavoval, ako vyjde večer na oblohu a všetkých prekvapí svojou novou podobou. Bol už taký nešťastný, že v zúfalstve hodil o zem zrkadlo a rozbil ho na márne kúsky.

,,Skús sa trochu zamyslieť a hneď pochopíš, že pre teba nedokážem ušiť šaty, ktoré by ti sedeli,” dohovárala mu matka, keď videla, že sa Mesiac nechce vzdať svojej márnotratnej túžby.

Lenže Mesiac na nič nevedel prísť a stále sa pýtal, prečo to nie je možné.

,,Pretože sa neustále meníš. Najprv si štíhly a…