Marián Dyno Burič
Kde bývajú pocity: Radosť
Na ceste za emóciami čaká Martinka posledné poschodie bytového domu. Poďme sa spolu pozrieť, kto tam býva! Dnes spoznáme príjemný pocit – radosť.
Pani Klingáčová zaparkovala pred školou, aby jej syn mohol vystúpiť
Neznášal totiž školu. Teda, školu a učenie mal vlastne rád. Ale Martinko Klingáč – asi ako jediné dieťa na svete – neznášal
Martinko Klingáč je totižto rozprávková postavička. Možno ho poznáte ako zlého škriatka, ktorý dokáže naučiť milú dievčinu utkať zo slamy zlaté nite. Lenže za odmenu chce dostať dievčinu za ženu, a tak jej dá úlohu – uhádnuť jeho meno. Preto v celej rozprávke neustále vykrikuje: „Ak uhádneš moje meno, nechcem ťa, ale ak ho neuhádneš, vezmem
Hádajte, čo vykrikovali deti v škole na nášho Martina. Už tretí rok, cez každú prestávku. Presne tak.
Celá trieda skandovala: „Ak uhádneš moje meno, nechcem ťa, ale ak ho neuhádneš, vezmem ťa! Moje meno je: Martinkooo Klingáááč!“
A potom sa všetci
Keď konečne zazvonilo, a začala matematika alebo hocičo iné, Martin Klingáč bol vždy šťastný. Dokonca sa nesťažoval, ani keď dostal teplotu a
Martinko Klingáč bol ale náhodou veľmi dobrý žiak! Vedel naozaj uhádnuť každé meno. „Keď už sa zo mňa smejú, že mám uhádnuť mená, tak ich veru uhádnem,“ zastrájal sa. „Každé jedno!“
A tak aj bolo. Martin uhádol meno každej rieky na mape, mená prezidentov, podstatné mená aj prídavné mená
Lukáš…