Kórejská rozprávka
Lahodný kamenný tok
Tento starý ľudový príbeh nám pripomína, že aj keď sa nachádzame v zjavnej nevýhode, môžeme svojou vlastnou šikovnosťou prekonať aj tie najťažšie prekážky.
Pred mnohými rokmi neboli zajace také, ako ich poznáme dnes. Vtedy totiž mali celkom malé uši – skoro také, aké môžeme vidieť u mačiek. No jedného dňa sa čosi udialo…
Každé zo zvierat bolo so svojím vzhľadom spokojné. Až na jedného malého zajačika, ktorého veľmi trápilo, ako vyzerá. Často sa pozeral na svoj odraz na vodnej hladine a cítil sa veľmi
„Ach, som ten najbezvýznamnejší z celučičkej prírody,“ zúfal si smutný zajko.
Azda najviac sa trápil, keď videl majestátne
„Som len malá, chlpatá guľa, ktorá nič nedokáže,“ neustále sa ponosoval. „Chcel by som mať veľké a silné telo,“ sťažoval sa neraz svojej kamarátke sove.
Ale múdra sova bola už unavená z toho, ako zajko neprestajne narieka. A tak jedného dňa prerušila zajka uprostred jeho
„Nemôžeš byť taký nespokojný so svojím telom. Si dokonalý presne taký, aký si. Ale ak to nedokážeš prijať, zájdi za horským čarodejom, ten ti možno pomôže.“
Zajačik neváhal ani chvíľu a ihneď sa vybral na vrchol hory za čarodejom.
Keď prišiel k jeho chrámu, zabúchal na obrovské drevené
Len čo zajko zazrel vo dverách rozospatého čarodeja, okamžite spustil: „Dobrý deň, potrebujem urýchlene vašu pomoc, pán čarodej.“
„No len dúfam, že je to naozaj niečo dôležité, pretože si ma práve zobudil z obedného spánku,“ zafrflal čarodej, sledujúc toho malého chlpatého
„Pozri sa na mňa, aký som malý a bezvýznamný. Chcel by som mať veľké telo. Ako napríklad lev alebo slon,“ pokračoval zajko, pričom túto svoju životne dôležitú požiadavku zdôraznil vážnym tónom.
„To, čo odo mňa žiadaš, ti viem hravo splniť. Ale na oplátku mi musíš doniesť kožu z opice, krokodíla a hada. A všetko to musíš…