Ludmila Bakonyi Selingerová
Záškodník Saci Perere
Spoznajme ďalekú Brazíliu a magické stvorenia, ktoré v nej vraj žijú. Takým je aj zlomyseľný škriatok Saci Perere, ktorý nikdy nepremešká šancu niekomu uškodiť. Podarí sa ľuďom poradiť si s ním?


Kedysi dávno, pred mnohými rokmi vyzerala zem inak, ako ju poznáme dnes. Medzi zvlnenými kopčekmi sa rovnako hadili striebristé
Nenašli by ste vtáčika, ktorý by zrána potešil svet veselou pesničkou, ani lúčneho koníka, čo by radostne hopkal zo stebla na steblo. Zem bola pustá a
Nuž, všetky zvieratká vtedy bývali na oblohe pod dohľadom mesačného
Aj kojotovi sa svet dole veľmi páčil. Občas, keď nemohol spať, pozoroval rozľahlé lúky alebo vlniace sa hladiny vôd.
„Nádhera, však?“ začul hlas blížiaceho
„Kamarát, ako by som si prial sa tam raz pozrieť... Aspoň na chvíľu,“ povzdychol si kojot.
„Ja tiež. A čo nám bráni?“ podotkol zajac
„To predsa nemôžeme. Mesačný pán by sa hneval.“
„Vytratíme sa v noci. Kým sa rozvidnie, budeme späť. Ani si to nevšimne.“
„Ale ako sa dostaneme dolu?“
„Starý orol nás znesie na krídlach a potom nás opäť vynesie na
„Nebude to nebezpečné?“ zneistel kojot.
„Tak chceš sa dostať dolu, alebo nie?“
„Chcem... a veľmi!“
„V tom prípade sa niet čoho báť, uvidíš,“ uistil ušiak kamaráta.
Na druhý deň po zotmení vyrazili na
„Nastúpte!“ Orol roztiahol obrovské krídla. Potom sa rozletel k
„Taká nádhera!“ zajasal kojot, keď
„Je to ešte lepšie, ako som si predstavoval,“ pochvaľoval si zajac a vydal sa k potôčiku.
„Počkaj!“ Kojot sa za ním rozbehol.…