Prečo má tiger čierne pruhy

Verte alebo neverte, ale kedysi dávno vedeli všetky zvieratá hovoriť ľudskou rečou. Preto im nerobilo žiaden problém dorozumievať sa s ľuďmi. A, pochopiteľne, mohli sa taktiež rozprávať i medzi sebou.

Keď jedného dňa roľník Hung oddychoval po práci na poli v tieni banánovníka, ani si nevšimol, že sa medzi stromami mihol tiger. Pritom bol tiger veľmi dobre rozpoznateľný, pretože vtedy ešte tigre nemali žiadne pruhy, ktoré by ich maskovali. Neďaleko roľníka postával jeho statný byvol, ktorý tiež oddychoval po namáhavej orbe. Akurát prežúval trávu a chvostom odháňal otravné muchy.

Tiger sa priblížil tesne k byvolovi a zašepkal: „Nič sa neboj, neprišiel som ťa zožrať. Ale jedna vec mi vŕta v hlave. Mohol by som sa ťa opýtať, ako to vlastne je?“

Byvol bol poriadne zaskočený, ale keď videl, že tiger ho naozaj nechce napadnúť, upokojil sa. Bol nesmierne zvedavý, čo môže tigra tak veľmi trápiť.

„Stále sledujem toho malého človeka, ktorému hovoríš pán. V rukách nemá skoro žiadnu silu, nemá ostré zuby a ani sa nezdá, že by mal bystrý zrak alebo čuch. A predsa ho poslúchaš na slovo. Ty, také veľké a mocné zviera. Pýtal som sa aj ostatných v pralese, a všetci hovorili o akejsi múdrosti. Nikto mi však nevedel povedať, čo to tá múdrosť vlastne je. Povedz mi teda, byvol, kde môžem tú múdrosť získať?“ vyzvedal tiger.

Byvol len bezstarostne prežúval trávu. Až po dlhšej chvíli zdvihol hlavu, pozrel sa na tigra a hovorí mu: „Nemám tušenia. Prečo sa neopýtaš priamo môjho pána?“

Tigrovi bolo jasné, že od byvola sa odpovede nedočká. Ale tak veľmi túžil vedieť, čo to tá múdrosť v skutočnosti je, že sa odhodlal ísť priamo za človekom. Urobil jeden veľký skok a dopadol priamo pred roľníkom.

„Nič sa neboj, roľník. Neprišiel som ťa zožrať. Ale veľmi ma zaujíma jedna vec. Ak mi odpovieš…