Muž, ktorý sa nechcel zlostiť

Neďaleko čínskeho mesta Nanking žil muž menom Wang. Celý život ho nezaujímalo nič okrem dobrého jedla a toho, aby ho bolo veľa. Hoci Wang nebol chudobný, nechcelo sa mu míňať peniaze. Najradšej jedával pri cudzom stole, lebo vtedy ho jedlo nič nestálo. Ej veru, to si olízal paličky aj od posledného zrnka ryže. Ale keď musel za jedlo platiť, vždy zjedol len máličko, a samé podradné kúsky mäsa.

A pretože Wang znamená v čínštine kráľ, volali ho ľudia Lakomý kráľ.

Jedného dňa sa Wang povaľoval v chládku pod stromami ako obvykle. Na neďalekom potoku zazrel plávať kŕdeľ kačíc.

„Ach, hneď by som si dal takú chrumkavú pečenú kačičku,“ zamrmlal si popod nos a začali sa mu zbiehať slinky. Tušil, že vypasené kačice patria bohatému mužovi menom Lin z rovnakej dediny.

„To bude asi znamenie,“ povedal si. „Osud mi zvestuje, že by som si mal dať kačicu, a tak mi sem poslal tento kŕdeľ. Nik si nevšimne, ak si jednu nenápadne uchmatnem.“

Lakomý Wang sa zdvihol zo zeme. Jeho lenivosť akoby sa odrazu vyparila, vrtko schmatol jednu z kačiek a schoval si ju pod kabát. Len čo dobehol domov, kačku si upiekol a celú ju chvatne zjedol.

Nato sa s plným bruchom zasmial pri predstave, čo urobí jeho sused, keď zistí, že má o kačku menej. „Iste si pomyslí, že ju chytil nejaký dravý vták. Nikdy mu nenapadne, že som to bol ja!“ Potom spokojne zaspal.

Ale čo to?! Uprostred noci ho prebudilo akési svrbenie. Koža na celom tele ho škriabala a omínala. Čo sa to deje?

Keď prišlo ráno a rozvidnelo sa, Wang konečne zbadal, čo je vo veci. Na tele mu začali vyrastať drobné kačacie pierka. Perie sa postupne zväčšovalo a zväčšovalo, až mu pokrylo celé telo. Len tvár a…