Kedysi dávno, v jednom maličkom byte v malom meste, žil mladý manželský pár. Jim a Della nemali peňazí nazvyš, ale zato mali niečo oveľa cennejšie: ľúbili jeden druhého z celého srdca.
Jim vlastnil len jednu hodnotnú vec: zlaté vreckové hodinky, ktoré predtým patrili jeho otcovi a dedkovi. Bol to pre neho vzácny poklad. Delliným pokladom zas boli dlhé, hodvábne lesklé hnedé vlasy, ktoré jej siahali takmer po kolená. Boli na tie veci hrdí, ale ešte väčšiu radosť mali z toho, že môžu byť spolu.
Blížili sa Vianoce. Della túžila Jima potešiť a darovať mu niečo výnimočné – niečo, čo by mu ukázalo, ako veľmi ho ľúbi. Celé mesiace šetrila každý zvyšný cent.
Keď prišiel Štedrý deň, dookola prepočítavala, koľko sa jej podarilo usporiť. Jeden dolár a osemdesiatsedem centov. To bolo všetko.
Della si povzdychla. „Ako môžem za tak málo peňazí kúpiť Jimovi niečo krásne?“
Smutne podišla k zrkadlu. Pomaly si vytiahla sponky z vlasov. Dlhé lokne jej spadli na plecia, skutočne siahali až po kolená. Della mala naozaj nádherné vlasy.
Zrazu dostala nápad. Oči jej zažiarili. Rýchlo si obliekla starý hnedý kabát, nasadila klobúk a vybehla von.
Zastavila sa až pred jedným z obchodov v susedstve. Na vývesnej tabuli stálo: „Madam Sofronie. Všetko pre vlasy.“ Della vošla dovnútra.
„Kúpite moje vlasy?“ spýtala sa lapajúc po dychu.
Predavačka sa pozrela na ženine dlhé pramene, jeden skusmo chytila do ruky a úsečne riekla: „Kúpim ich za dvadsať dolárov.“
„Prosím, rýchlo ich odstrihnite,“ pobádala ju Della.
Cvak, cvak, cvak! A krásne vlasy boli preč. Della opustila obchod s dvadsiatimi dolármi vo vrecku a srdcom plným nádeje.
Dve hodiny prehľadávala všetky obchody v meste, kým našla ten správny darček pre Jima: striebornú retiazku na vreckové hodinky. Bola jednoduchá a spoľahlivá, presne ako Jim.…