Mirkov mimoriadny vynález

Volám sa Mirko a som vynálezca. Ale nie taký, čo má laboratórium v tajnej podzemnej miestnosti a vyrába robotov, ktorí chcú ovládnuť svet. Skôr taký, čo má laboratórium vo svojej izbe a... občas vyhodí v celom dome poistky. Veď mám len jedenásť rokov. Niekde začať treba.

Môj najväčší problém sa začal v nedeľu ráno, keď mi zazvonil budík. Už o pol siedmej. Chápete? Každé vstávanie pred deviatou by sa malo zakázať.

Nastavila mi ho mama. Zajtra totiž musím v škole odovzdať koncoročný výtvarný projekt… a ešte z neho nemám hotovú ani štvrtinu.

Ale teraz som nedokázal myslieť na žiadny projekt. Len na to príšerné, otravné zvonenie, ktoré mi trhalo uši. Tak som urobil to, čo by urobil každý brilantný vynálezca: vynašiel som riešenie.

Vynález číslo jeden: AUTOMATICKÝ VYPÍNAČ BUDÍKA.

Zostrojil som zariadenie zo starého ventilátora, autíčka, kúska papiera a figúrky piráta Billa. Pýtate sa, prečo práve pirát Bill?

Hneď vám to vysvetlím: Keď budík zazvonil a celá polička sa roztriasla, rozkolísala sa aj moja figúrka piráta Billa a letela z poličky. Dopadla rovno na tlačidlo ventilátora. Ventilátor sa zapol a začal fúkať naplno, takže posunul autíčko, na ktoré som primontoval papierovú plachtu. Autíčko-plachetnica vyštartovalo po poličke vpred, až kým neťuklo do tlačidla VYPNÚŤ. A otravný budík bol zneškodnený! Geniálne.

Ale bol tu maličký problém. Ventilátor zároveň sfúkol zo stola všetky papiere. Presne tie papiere, kde som mal načrtnutý svoj školský projekt. A ako krásne lietali vzduchom, vrhol sa na ne môj kocúr Pipo. Doslova.

Zúrivo roztrhal všetko, čo mu prišlo pod pazúry. A z polovice mojich papierov bol zrazu šalát. Takže som potreboval nové riešenie.

Vynález číslo dva: ROBOTICKÝ ODHÁŇAČ KOCÚROV.

Vyrobil som robota z autíčka na ovládanie, kartónovej škatule a vianočných svetielok. Ak si myslíte, že svetielka boli…