Dobrodružstvo prvého koča bez koní

„Pssst, Richard!“ zašepkala mama Berta, keď jeden z jej synov omylom vrazil do stoličky v kuchyni. „Dávaj pozor, inak sa zobudí otec!“ Berta medzitým dopísala list svojmu manželovi a po špičkách vyšla do stajní za domom. Spoločnosť jej robili dvaja dospievajúci synovia: Eugen a Richard.

Keď k nim pohotovo pristúpil čeľadník, Berta len mávla rukou so slovami: „Dnes žiadne kone nepotrebujeme.“

V tých časoch boli kone najrýchlejším – a jediným – druhom dopravy na krátke cesty. Kone sa používali na všetko možné! Na rozvážanie zásob z mesta, ťahanie kočov, farmárčenie a dokonca ich využívali aj hasiči.

Na druhej strane, mať koňa bolo veľmi drahé a časovo náročné. Príprava krmiva, vody, veterinárna starostlivosť a neustále upratovanie smradľavého hnoja boli bežnou súčasťou života. Predstavte si tú premávku alebo nebezpečenstvo nehôd, keď sa kone splašia!

Preto Karl Benz vynašiel prevratnú novinku: prvý koč bez koní. Karl bol síce skvelý mechanik a vynálezca, ale v predaji a propagácii svojho vynálezu bol jednoducho mizerný. Väčšina ľudí predpovedala, že jeho vynález s názvom Motorwagen nebude mať dlhé trvanie.

Ale existovala jedna osoba, ktorá tomuto vynálezu verila. Bola to Karlova manželka Berta Benzová. Investovala do vynálezu svoje peniaze a neskôr aj veno a navyše Karlovi pomáhala v garáži pri výrobe jeho prototypov.

„Vezmeme si na skúšku tretí model,“ oznámila Berta chlapcom. Prikývli a všetci traja odtlačili mierne škrípajúci stroj ďalej od domu, aby Karla nezobudili.

„Ste pripravení?“ opýtala sa a oni sa namiesto odpovede široko uškrnuli.

„To bude dobrodružstvo, mami!“ zvolal nadšene Eugen. Naštartovali motor a vydali sa na cestu za Bertinou matkou do Pforzheimu, celých stošesť kilometrov ďaleko.

Berta naplánovala trasu najlepšie, ako vedela – tak, aby mali všade po ceste lekárne a vodu. Lekárne potrebovali na tankovanie, pretože Motorwagen používal ako palivo čistiaci roztok ligroín. Mal…