Kto zachráni Snehulienku?

Kde bolo, tam bolo, v jednom rozprávkovom lese stála chalúpka. V tej chalúpke sedem trpaslíkov nešťastne plakalo: „Ach jaj, Snehulienka, Snehulienka naša!“

Ako dozaista viete, Snehulienka bola prenádherná dievčina s čiernymi vlasmi a bledučkou pleťou. A určite poznáte aj jej príbeh a všetky tie komplikácie so zlou macochou. Najprv ju zo žiarlivosti nakázala zmárniť, no našťastie sa sluha nad Snehulienkou zľutoval a nechal ju nažive v tmavom lese. Potom trpaslíkom z toho lesa takmer zdemolovala chalúpku, ale oni si ju obľúbili a ostala u nich bývať. Lenže čarovné zrkadlo macoche všetko vyžalovalo, a tak chodila dievčinu obťažovať s kadejakými jedovatými hrebeňmi, šperkami a podobne.

Trpaslíci doteraz všetko zvládali výborne. Hrebene z vlasov vyťahali, náhrdelníky strhli a bolo. Ale dnes nie. Keď prišli domov, znova našli Snehulienku bezvládne ležať na podlahe.

Chodili dookola, chodili. Hľadali jedovaté hrebene, jedovaté pančušky, jedovaté náramky a nič. A tak bezmocne vzdychali:
„Ach jáj, Snehulienka, Snehulienka naša! Čo to tá macocha zas s tebou porobila?!“

Keď už vyplakali všetky slzy, rozhodli sa, ako vždy, uložiť Snehulienku do sklenenej truhly. Odniesť krásavicu na čistinku vedľa dračej jaskyne a čakať. Napríklad na princa, tak ako to v rozprávkach býva.

Čakali, čakali, nič sa však nedialo. Nikto neprichádzal, ani lístoček v lese sa nepohol. Čakali, čakali, až prišla noc.

„Toto veru neveští nič dobré. Snehulienka je v tej sklenenej truhle pridlho. Nemali by sme niečo urobiť?“ začal najmenší trpaslík.

„A čo by sme mali urobiť?“ ozval sa najväčší trpaslík. „Podľa plánu mal princ už dávno Snehulienku zachrániť!“

„Začínam sa báť!“ reagoval znova ten najmenší drkotajúc zubami.

„Ale my sme malí, nevieme, čo robiť! Tu pomôže len zázrak!“ nešťastne zvolal prostredný trpaslík na celý les.

Len čo to vykríkol, zaznelo hlasné: „Bum, bác a prásk!“ V dračej jaskyni sa trikrát zablýskalo silným…