Maškrtný lišiak

V jednom lese za troma kopcami žil kedysi malý lišiak Jurko. Býval v hlbokej nore so svojimi rodičmi a veľkou kopou súrodencov. Od rána do večera spolu vyvádzali veselé kúsky, klbčili sa, až sa kotúľali, a občas sa vybrali na dobrodružnú výpravu okolo nory, kde zvedavo ňuchali v papradí a lozili po pňoch.

Keď z toho šantenia vyhladli, zhltli pár kúskov chrumkavého hmyzu, šťavnatú jašteričku, mäkučkú myšku a ako dezert si dali sladké lesné ovocie.

Ako mláďatá rástli, mali čoraz viac odvahy a vydávali sa na dlhé výlety ďaleko od domova. Jedného dňa sa dostali až na samý kraj lesa, s dedinou na dohľad. Páni, to vám bol ale podivný svet. Líštičky z vysokej trávy vypliešťali očká na zvláštne domy, cestu s autami a traktormi, štekajúce psy a hrajúce sa deti.

Líšťatá sa do dediny ísť báli. Stačilo im spomenúť si na rozprávky o ľuďoch a nemali žiadnu chuť sa s nimi zaplietať. „Keby mama videla, kam sme vliezli, tá by nám dala. Rýchlo domov,“ postrkovali sa navzájom.

Malý Jurko však domov ísť nechcel. Dedina sa mu veľmi páčila. „Predsa by ste sa nebáli nejakej rozprávky. V lese sme už videli všetko, tam je to nudné. Predstavte si, čo zaujímavé môžeme objaviť. Len si zaňuchajte, ako to odtiaľ vonia!“ snažil sa presvedčiť plachých bračekov a sestričky. Ale nikto s ním na prieskum ísť netúžil, a tak sa Jurko vybral do dediny sám.

Opatrne sa zakrádal pozdĺž medze a uši mal nastražené. Srdiečko mu tĺklo ako o život. V prípade nebezpečenstva bol pripravený vziať nohy na plecia. Zvedavosť ho však hnala ďalej.

Keď nakoniec do dediny dorazil, nevedel, kam skôr pozerať či kde ňuchať. Bolo tam toľko pozoruhodných zákutí a predmetov! Čudné kvety, zakotúľaná skákajúca loptička alebo stratená topánka v tráve, čo sa príjemne …