Tonko si pretrel oči a poriadne sa natiahol. Poškrabal sa za uchom, vyskočil na všetky štyri a zavrtel maličkým
Ibaže kukurica dozrela a okolo začali s lomozom a rachotom jazdiť obrovské strašidelné
„Myslím, že je načase, aby sme sa
„Máš pravdu,“ prikývol ocko zajac, „beztak bude čo nevidieť po kukurici. A s tými všetkými strojmi okolo, to aby sme sa báli vystrčiť nos z hniezda.“
Tonkova sestrička Rozálka ešte nevedela hovoriť, a tak len chrumkala krehkú mrkvičku a všetkých zvedavo pozorovala veľkými
Ako povedali, tak aj urobili. Nemali toho veľa na zbalenie: zajace nosia v zime aj v lete len svoj kožúšok, jedia, čo im poskytne príroda, a o hračkách platí to isté. Keď prišlo poludnie a slniečko vystúpilo vysoko na oblohu,
Pre zajačiu rodinku nastal čas vyraziť. Mamička sa ešte naposledy rozhliadla, zato deti už nadšene fujazdili za ockom v ústrety ďalšiemu
„Ale čo,“ mávla nakoniec labkou aj mamička zajačica, „hlavné je, že sme spolu. Určite teraz nájdeme lepšie bývanie.“
A tak aj bolo. Prehopsali pomedzi zvyšnú kukuricu, preplietli sa lánom pšenice a rozkvitnutou lúkou a zamierili do mierneho kopca smerom
„Už tam budeme?“ vyzvedal Tonko.
„Áno, pozrite sa!“ ukázal otecko o ďalších desať metrov ďalej. Vykonal totiž predbežný prieskum a veľmi dobre vedel, kam rodinku vedie. „Vidíte tamten…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
