Domáci miláčik, akého nemá nikto

Dnes dostali deti v škôlke veľkú úlohu: majú nakresliť obrázok svojho domáceho miláčika. Na budúci týždeň potom ukážu svoj obrázok ostatným a môžu o ňom aj porozprávať. Deti sa už nemohli dočkať. Lukáško sa chválil, že má pruhovaného škrečka, Vaneska zas má dve huňaté mačky, ktoré sa volajú Micka a Murka. A Tomáš vravel, že jeho biely pudlík dokáže všelijaké triky!

Len Mirko bol po celý čas ticho. On nemá doma ani psa, ani mačku, len staršiu sestru Dášu, a ani s tou sa nemohol pochváliť. Druhé deti majú bratov, ktorí ich vezmú na futbal alebo prevezú na skútri. A Tomášova sestra pracuje v kine, takže často berie Tomáša na všemožné filmy o superhrdinoch! Ale Dáša sa stále len vŕta v zemi a sadí kvety, no skrátka ohromná nuda!

Mirko sa vliekol domov zo škôlky celkom bez nálady, ba ani mamičkine žarty ho nedokázali rozveseliť.

„Mami, čo keby sme si kúpili psíka?“ žobronil smutne.

Mamička sa na neho súcitne podívala, ale odpovedala to, čo vždy: „Mirko, už som ti to hovorila veľakrát. Mám alergiu na zvieraciu srsť. Vieš, že nemôžem ani len pohladkať susedovho kocúra, lebo by som hneď kýchala a oči by mi sčerveneli a opuchli.“

„Tak aspoň malé morské prasiatko?“ skúšal Mirko. „Takéto maličké!“

„Čo keby sme si radšej kúpili rybičky?“ presviedčala ho mama. „Budeš si môcť vybrať, akej farby – niektoré dokonca svietia v tme!“

„Ale, mama, rybka sa predsa nedá ani pohladkať,“ hundral Mirko. „To nie je žiadny miláčik!“

Dokým prišli domov, mama skúšala všeličo. Navrhla ešte aj výlet do zoo, dokonca aj návštevu u tety Nory na statku, ale Mirkovi nič nezlepšilo jeho pochmúrnu náladu.

Vo dverách ich už čakala Dáša: „Vitajte doma!“ volala zvesela. Tešila sa, pretože dnes dovliekla z kvetinárstva akési nové rastlinky, a chcela sa s nimi pochváliť.

Mirko sotva čosi zabručal…