Domáci miláčik, akého nemá nikto

Deti v škôlke dnes dostali veľkú úlohu: majú nakresliť svojho domáceho miláčika. Na budúci týždeň ukážu svoj obrázok ostatným a môžu o ňom aj porozprávať. Deti sa už nemohli dočkať. Lukáško sa chválil, že má pruhovaného škrečka, Vaneska zas dve huňaté mačky, ktoré sa volajú Micka a Murka. A Tomáš vravel, že jeho biely pudlík dokáže všelijaké triky!

Len Mirko bol celý čas ticho. On nemá doma ani psa, ani mačku, len staršiu sestru Dášu a ani tou sa nemohol pochváliť. Druhé deti majú bratov, ktorí ich vezmú na futbal alebo prevezú na skútri. A Tomášova sestra pracuje v kine, takže často berie Tomáša na všemožné filmy o superhrdinoch. Ale Dáša sa stále len vŕta v zemi a sadí kvety, no skrátka ohromná nuda!

Mirko sa vliekol domov celkom bez nálady, ba ani mamičkine žarty ho nedokázali rozveseliť. „Mami, čo keby sme si kúpili psíka?“ žobronil smutne.

Mamička sa na neho súcitne pozrela, ale odpovedala to, čo vždy: „Mirko, už som ti to hovorila veľakrát. Mám alergiu na zvieraciu srsť. Vieš, že nemôžem ani len pohladkať susedovho kocúra, lebo by som hneď kýchala a oči by mi sčerveneli a opuchli.“

„Tak aspoň malé morské prasiatko?“ skúšal Mirko. „Takéto maličké!“

„Čo keby sme si radšej kúpili rybičky?“ presviedčala ho mama. „Budeš si môcť vybrať, akej farby – niektoré dokonca svietia v tme!“

„Ale mama, rybka sa predsa nedá ani pohladkať,“ hundral Mirko. „To nie je žiadny miláčik!“

Kým prišli domov, mama skúšala všeličo. Navrhla ešte výlet do zoo, dokonca aj návštevu u tety Nory na statku, ale Mirkovi pochmúrnu náladu nič nezlepšilo.

Vo dverách ich už čakala Dáša: „Vitajte doma!“ volala zvesela. Tešila sa, pretože dnes dovliekla z kvetinárstva nové rastlinky a chcela sa nimi pochváliť.

Mirko sotva čosi zabručal a utiekol do svojej izby…