Africká rozprávka
Muž, ktorý nikdy neklamal
Vždy je lepšie raz vidieť na vlastné oči, ako stokrát počuť. Tento milý príbeh z afrického kontinentu nám prerozpráva ponaučenie o tom, že ak uveríme všetkému, čo počujeme, ľahko sa môžeme zmýliť.
Kedysi dávno, keď ešte na Zemi neexistovali žiadne rieky ani jazerá, bolo jedno jediné more. A v ňom žili štyria draci: Dlhý drak, Žltý drak, Čierny drak a Perlový drak. Občas z mora vyleteli a naháňali sa spolu po oblohe, až to svišťalo, alebo sa pomedzi husté oblaky tiež zvykli hrávať na schovávačku.
Aj teraz sa takto naháňali, keď odrazu Perlový drak zvolal: „Poďte všetci sem! Rýchlo!‟
Dlhý, Čierny aj Žltý drak k nemu ihneď prileteli.
„Čo je, čo sa deje?‟ pýtajú sa ho celí nedočkaví.
Perlový drak ukázal dole, smerom k zemi, kde zbadal zhromaždených mnoho ľudí. Niektorí z nich hlasno bedákali a nariekali. Iní sa zase modlili k nebesiam alebo pálili kadidlo.
Vtom draci začuli jednu starú šedivú ženu, ako sa prihovára k božstvám: „Prosím, pošlite nám čo i len kúsok vody. Už celé týždne nepršalo, a bez vody nám vyschne všetka úroda.‟
„Och, úbohí ľudia,‟ povedal ľútostivo Žltý drak.
„Veď takto čoskoro pomrú od hladu,‟ ozval sa vzápätí aj Čierny drak.
Perlový drak hneď ostatným navrhol, aby zašli za vládcom dažďa a poprosili ho o dážď pre ľudí. Všetci draci iba súhlasne pokývali hlavami, a už aj odsvišťali do výšin k oblakom.
Keď doleteli k palácu, v ktorom býval vládca dažďa, hneď sa dožadovali stretnutia s ním.
„Prečo ma otravujete? Vy predsa patríte do mora!‟ zvolal na nich namosúrene, a hneď nato silno zahrmelo.
Ale Dlhý drak k nemu nebojácne podišiel ešte bližšie a hovorí: „Videli sme tam dole ľudí, ako utrápene bedákajú a modlia sa za dážď, lebo inak im uschne celá úroda. Preto sme prišli úctivo požiadať o vodu pre týchto ľudí.‟
„Nuž teda dobre, zajtra im pošlem trochu dažďa. A vy už radšej choďte, odkiaľ ste prišli,‟ odvrkol vládca dažďa.
Draci sa ešte rýchlo poďakovali, a vzápätí odsvišťali z paláca preč.
Dni rýchlo…