Marián Dyno Burič
Kde bývajú pocity: Radosť
Na ceste za emóciami čaká Martinka posledné poschodie bytového domu. Poďme sa spolu pozrieť, kto tam býva! Dnes spoznáme príjemný pocit – radosť.
Kde bolo, tam bolo, ďaleko od všetkých miest a ľudí stála jedna vysoká
Jedného dňa sa pod stromom na východnej strane ozvalo
„Tak to bolo rýchlejšie, než som čakala,“ povedal si drak, ktorý vlastne nebol drakom, ale dračicou. Volala sa Ling-lung.
Vtom začula šuchot veľkých mávajúcich krídel na opačnom úbočí
„Kto si?“ prekvapene sa opýtali jeden druhého.
„Ja som Ling-lung, najväčší drak na svete,“ predstavila sa jedna.
„To v žiadnom prípade,“ zafunel druhý drak, ktorého krokodílie šupiny sa trblietali nazeleno, „pretože ja, Klementína, som najväčší drak na svete.“
Premerali si jedna druhú od hlavy po päty. Obe
Ling-lung chvíľu mlčala a potom riekla. „Vôbec nevyzeráš ako drak. Draky majú vyzerať... inak. Ako ja. Vidíš? Pozri, ako som nádherne namiešaná!“
Začala ukazovať svojím ladným pazúrom: „Na mojej krásnej ťavej hlave mám parohy, elegantný hadí krk a orlie
Klementína odvetila, nahnevane prskajúc: „Ja že nevyzerám ako drak? To ty vyzeráš smiešne. Vôbec sa na mňa nepodobáš! Vidíš?“ Hrdo roztvorila svoje mohutné
„Drak potrebuje krídla, aby mohol lietať! Ty žiadne krídla nemáš. Som oveľa väčšia než ty! A len sa pozri na môj chvost,“ chválila sa, „na jeho konci je osteň!“ Udrela ním
Obe dračice krúžili okolo borovice a vzájomne na seba zazerali. Klementína, západná dračica, sa neovládla:
„Dokážeš…