Ktorý drak je ten pravý?

Kde bolo, tam bolo, ďaleko od všetkých miest a ľudí stála jedna vysoká hora. Bola taká vysoká, že nebolo možné dovidieť na jej vrchol – ten stále zahaľovali husté oblaky. A tam, na samotnom vrcholku hory rástla veľká zelená borovica. Bola to Posvätná borovica. Nikto však netušil, že existuje. Teda nikto okrem drakov.

Jedného dňa sa pod stromom na východnej strane ozvalo praskanie. Naraz sa tam objavil dlhý, štíhly drak azúrovej farby. Jemne potriasol hrivou, aby zo seba striasol zvyšky vetvičiek. V labe s pazúrmi držal čarovný prútik.

„Tak to bolo rýchlejšie, než som čakala,“ povedal si drak, ktorý vlastne nebol drakom, ale dračicou. Volala sa Ling-lung.

Vtom začula šuchot veľkých mávajúcich krídel na opačnom úbočí hory. Na západnej strane stromu pristál ďalší drak.

„Kto si?“ prekvapene sa opýtali jeden druhého.

„Ja som Ling-lung, najväčší drak na svete,“ predstavila sa jedna.

„To v žiadnom prípade,“ zafunel druhý drak, ktorého krokodílie šupiny sa trblietali nazeleno, „pretože ja, Klementína, som najväčší drak na svete.“

Premerali si jedna druhú od hlavy po päty. Obe si odfrkli.

Ling-lung chvíľu mlčala a potom riekla. „Vôbec nevyzeráš ako drak. Draky majú vyzerať... inak. Ako ja. Vidíš? Pozri, ako som nádherne namiešaná!“

Začala ukazovať svojím ladným pazúrom: „Na mojej krásnej ťavej hlave mám parohy, elegantný hadí krk a orlie pazúry. Ale čo ty?“

Klementína odvetila, nahnevane prskajúc: „Ja že nevyzerám ako drak? To ty vyzeráš smiešne. Vôbec sa na mňa nepodobáš! Vidíš?“ Hrdo roztvorila svoje mohutné netopierie krídla.

„Drak potrebuje krídla, aby mohol lietať! Ty žiadne krídla nemáš. Som oveľa väčšia než ty! A len sa pozri na môj chvost,“ chválila sa, „na jeho konci je osteň!“ Udrela ním o zem.

Obe dračice krúžili okolo borovice a vzájomne na seba zazerali. Klementína, západná dračica, sa neovládla:

„Dokážeš…