Marián Dyno Burič
Kde bývajú pocity: Smútok
Martinko skúma jednotlivé poschodia činžiaka, v ktorom býva, a so susedmi rôznych pováh zisťuje viac aj o rozličných pocitoch. Spoznali sme už hnev a strach a v tejto časti na nás z bytovky vykukne smútok.


Každý z vás asi pozná podobné dievča, ako je Klára. Klára je vždy tá, čo mešká na vyučovanie, čo má neustále zrolované podkolienky a cop
Preto keď pani učiteľka oznámila, že pri príležitosti stého výročia založenia školy k nim príde samotná anglická kráľovná a jeden zo žiakov ju slávnostne privíta, každý vedel, že Klára to iste
Aby sa predišlo hádkam, pani učiteľka sa rozhodla, že vyberie
„Ale veď ty nemáš na nič talent,“ povedala jej Milka počas prestávky.
„Presne,“ pridala sa Katka, pohadzujúc zlatými vlasmi. „Nie si ani rýchla, ani múdra, ani veľmi pekná. Kráľovná sa pri tebe bude
„Mám talent!“ bránila sa Klára. Ale potajme ju trápilo, že dievčatá vraveli pravdu. Nemala žiadne špeciálne schopnosti – teda ak nerátame to, že jej nič nešlo, no tým by sa nikto nechválil. „Som dobrá v mnohých veciach.“
„Napríklad v čom?“
„No, ja... ehm....“
„Čakáme,“ naliehala Katka, netrpezlivo klopkajúc
„Mám čarovného psíka!“ vyhŕkla Klára. Znelo to hlúpo, ale už sa to nedalo vziať späť. „Môj psík, Strapáčik, je čarovný. Vie robiť také triky, aké iné psy
„Ako napríklad čo?“
„Napríklad... vie čítať ľuďom myšlienky.“
„Ako môže pes čítať ľuďom
„Prisahám,“ trvala na svojom Klára.…