Marián Dyno Burič
Kde bývajú pocity: Znechutenie
Martinko sa vydáva za ďalším z pocitov, ktorý všetci dobre poznáme. Pridajme sa k nemu na cestu činžiakom a s večne nespokojnou susedkou zistíme viac o pocite znechutenia.
Tentoraz som vybehol po schodoch ešte vyššie – na piate
Slovo talent som už počul. Pani učiteľka nám v škole vysvetľovala,
„Talent je niečo, s čím sme sa už narodili. Niekto napríklad od detstva rád behá a je rýchlejší ako ostatní. Na beh má teda talent. Ktovie, či sa v ňom raz nestane majstrom sveta. Ale to neznamená, že talent netreba rozvíjať. Naša Janka veľmi pekne kreslí. Nepotrebuje sa to učiť, skrátka vezme ceruzku a
Slečna z piateho poschodia na mňa tiež pôsobila šťastne vždy, keď som ju stretol. Asi robí to, čo ju naozaj baví.
Teraz som stál pred dverami jej bytu, ale klopať som sa
Pamätám sa, ako sme sa v škole rozprávali o šťastí.
„Šťastie je, keď ma hreje pri srdiečku,“ povedala vtedy
„To si vyjadrila krásne,“ pochválila ju pani učiteľka. „Šťastie je príjemný pocit. Keď sme šťastní, máme radosť. Usmievame sa, sme spokojní. Každého z nás robí šťastným a spokojným niečo iné, napríklad darček alebo chutný koláčik. Ale…