Keď bol Kamil ešte malý, chválil sa kamarátom: „Ja mám strýka objaviteľa!“ Ale nikto mu to nechcel veriť. Kamil síce občas preháňal, no v tomto prípade nebol ďaleko od pravdy. Teda až na to, že jeho strýko neobjavoval žiadne nové miesta. Zaujímalo ho niečo úplne iné.
Pomocou máp cestoval na všelijaké vzdialené ostrovy. Niekedy sa nazývali naozaj smiešne: Kokosové ostrovy, Veľkonočné, Žraločie alebo Ma-da-ga-skar. Na ostrovoch sa predieral džungľou a zbieral tam... semienka a odrezky neznámych rastlín. Skutočne. Doma mal skleník, kde ich po návrate skúšal pestovať.
Malý Kamil mu v tom rád pomáhal. Vždy bol zvedavý, aká rastlina sa zo semienka vykľuje. Strýko mu ukazoval fotografie rastlín rôznych tvarov a farieb. Spolu sledovali, ako semienka rastú. Z niektorých vyrástli mocné liany, z iných nádherné kvety. Iba jednej rastlinke sa akosi nechcelo. Rástla veľmi pomaly a ani strýko netušil, čo z nej bude.
„Nespomínam si, že by som niečo také niekedy videl. Možno mi to semienko len omylom spadlo do tašky,“ dumal strýko. „Ale to nič, dajme jej čas. Veď ona sa ukáže. Keď budeš veľký, celý tento skleník bude tvoj. Verím, že sa o naše rastlinky dobre postaráš,“ povedal synovcovi.
Ako roky plynuli, strýko zostarol a jeho dobrodružným výpravám bol koniec. Zato Kamil vyrástol a dokázal zastať všetku prácu v skleníku. Polieval rastliny, trhal burinu, presádzal sadenice, a keď bolo treba, kynožil vošky. Spoločnosť mu robil vypasený kocúr Muroslav. Pravda, veľmi mu nepomáhal, pretože celé dni leňošil, ale zato každú noc niekde behal a usilovne lovil myši a hraboše.
Strýko bol na Kamila veľmi pyšný. S radosťou sledoval, ako sa o jeho objavy poctivo stará, a tešil sa, že sú jeho rastliny v dobrých rukách.
Kamil opatroval aj tú tajomnú rastlinku, o ktorej stále netušili, čo je zač. Najprv…
