Marián Dyno Burič
Kde bývajú pocity: Znechutenie
Martinko sa vydáva za ďalším z pocitov, ktorý všetci dobre poznáme. Pridajme sa k nemu na cestu činžiakom a s večne nespokojnou susedkou zistíme viac o pocite znechutenia.


Deti, poznáte rozprávku o pyšnej princeznej? A počuli ste aj tú o pyšnom
Vlastne to nebol naozajstný rozprávkový princ. Bol to obyčajný chlapec. Volal sa Adam, priezviskom Princ. Býval v domčeku s veľkou záhradou na okraji veľkomesta a mal všetko, na čo si len pomyslel – presne ako sa na princa
Jeho rodičia boli veľmi úspešní. Otec sa živil ako právnik a celé dni trávil v práci. Mamička bola manažérkou vo firme, ktorá predávala športové potreby. Adamko tak od nej dostával vybavenie od výmyslu
Ale to mu nebránilo správať sa ako nafúkané princiatko. Kedykoľvek si dupol, že v televíznej reklame videl nové kopačky alebo kolieskové korčule, musel ich
Len jedno jediné Adamko nemal. Uhádnete čo?
Boli to kamaráti. Nikto sa s ním nechcel
Napríklad vtedy, keď mu mamička pred kamarátmi povedala, že mu nekúpi
A tak niet divu, že s každým záchvatom hnevu a s každou hračkou, o ktorú sa nechcel deliť, mu kamaráti ubúdali, až mu nakoniec neostal ani
Adamko si preto brával futbalovú loptu, kopačky a dres a chodil sa na ihrisko hrať celkom
Adam sa totiž zlostil aj pri hre s futbalovou loptou. Keď nedal gól do bránky, rozhadzoval rukami na všetky strany…