Drak Vrak

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno malé mestečko. V celom okolí bolo známe svojím obrovským vrakoviskom. Okrem hrdzavých rároh na ňom žila aj jedna podivná bytosť – drak prezývaný Vrak.

Vrak bol postarší drak a toto meno dostal pre svoj jedinečný vzhľad. Celé jeho telo bolo z kovu, s výnimkou očí. Tie mal živé, takmer ľudské, gaštanovej farby. Pokrývali ich kovové viečka a malé drôtené mihalnice. Veľké kovové pláty na jeho tele boli pripevnené skrutkami. Pripomínalo to brnenie rytierov z dávnych čias.

Čas sa už prejavil aj na Vrakovi. Všetko na jeho tele vrátane mohutných krídel bolo hrdzavé. Kedysi žiarivý kov nahradila červená hrdza. Miestami mal drak Vrak v útrobách opadané časti, ktoré si musel zaplátať starým šrotom – dverami od auta či pohodenými kusmi plechu. So svojím hrdzavým telom sa sotva hýbal, už sa len pomaly šuchtal po vrakovisku. Krídla nevedel ani poriadne rozprestrieť, lietanie bolo dávnou minulosťou. A keď sa hýbal, znelo to, ako keď sa otvárajú staré kovové dvere.

Drak Vrak trávil väčšinu dní na vrakovisku, kde sa staral o šrot a staré autá, čo mu ľudia privážali. Jedného dňa skončilo na vrakovisku auto, ktoré bolo úplne zničené. Nemalo zmysel rozoberať ho na časti. Ako si ho drak obzeral, zrazu začul z auta tiché kňučanie.

Nahol sa a nazrel dovnútra – v otvorenom kufri plakalo malé šteniatko! Bolo biele s čiernymi fľakmi po celom tele, presne ako kravička. Malo také veľké uši, že keď naň Vrak dýchol, viali mu ako vlajočky vo vetre.

Drak sa mu prihovoril: „Neboj sa, maličký, tu si v bezpečí, ja ti neublížim.“

Šteniatko sa upokojilo a hneď sa schúlilo pod drakove hrdzavé krídla. Vrak začal premýšľať, ako sa o šteniatko postará. V starej chladničke mal iba skrutky s maticami, ktoré rád chrúmal ako oriešky, a…