František, Figaro a zimný koncert

V dedine v horách bolo rušno. Čakal ju tradičný zimný koncert, ktorý pripravovali domáci, najmä mamy a otcovia. Už večer tam mal pricestovať operný spevák, a nie hocijaký! Namiesto hudobných nástrojov ho sprevádzal jeho pes, ktorý ich vedel vytím napodobniť hneď niekoľko. Napríklad klavír. Alebo flautu. A tiež violončelo.

„František a pes Figaro“ boli známe duo a ľudia sa na ich koncerty veľmi tešili. Ťažko povedať, či mali radšej nadaného speváka, alebo talentovaného psíka.

Ako sa vlastne spoznali? Celé to bola iba náhoda. Pán František trpel odmalička očnou chybou, v dôsledku ktorej videl väčšinu sveta rozmazane. Zaobstaral si preto psa, aby mu pomáhal s orientáciou. Časom však zistili, že im to ladí aj inak. A tak spolu začali vystupovať.

Pre problémy so zrakom nemohol František šoférovať. Do hôr ich malo preto doviezť auto so šoférom. Zadný priestor malo špeciálne upravený tak, aby tam mal štvornohý umelec dosť miesta. Bol tam aj psí minibar, v ktorom nechýbali sušené mäsové prúžky, rybia koža či psie sušienky. Mňam! A tiež lekárnička so šalviovými cukríkmi, keby speváka boleli hlasivky.

Ich šofér kedysi počúval výhradne modernú hudbu. Ale za tie roky najazdil so speváckou dvojicou toľko kilometrov, že mu melódia Aidy alebo Figarovej svadby znela ako bežné rádio. Koniec koncov, práve podľa tej druhej dostal pes svoje meno.

František a Figaro pochádzali z mesta na juhu, preto toho o zime veľa nevedeli. Toľko snehu vídali len vo vianočných filmoch. Keď im z dedinky písali, aby nezabudli na reťaze, František bol presvedčený, že myslia reťaze na vianočný stromček. A Figara to dokonca vydesilo, pretože sa bál, že by tá reťaz mala byť preňho. Boli jednoducho umelci, rozumeli notám a nie počasiu.

Našťastie pán vodič presne vedel, o čo ide, a snežné reťaze pridal do kufra. Hneď vedľa stojanov…