Dinorozprávky: Ako si Brontík našiel nových priateľov

V jednej ďalekej, preďalekej krajine, za šírym morom, hustými lesmi a veľkými močiarmi žil malý dinosaurus menom Brontík. No, malý práve nebol. Bol to brontosaurus a napriek svojmu mladému veku bol skutočným obrom. Jeho krk i chvost mali pár metrov a vážil niekoľko ton.

Jedného dňa mu otec povedal: „Brontík, s mamičkou sme sa rozhodli, že sa budeme sťahovať do teplejších krajín. Ale neboj sa, sme si istí, že si aj tam nájdeš nových kamarátov.“

Brontík mlčky sedel, no vo vnútri cítil akýsi nepokoj.

Putovali celé týždne, až prišli na miesto, ktoré sa malo stať ich novým domovom. Brontík si všimol, že tu žijú zvieratká, ktoré sú omnoho menšie ako on. Brontík sa chcel skamarátiť so všetkými. No ony sa nechceli kamarátiť s ním. Báli sa ho. Mysleli si, že ich chce zjesť. Žiadne z nich však netušilo, že Brontík je bylinožravec a papá iba čerstvé zelené lístky.

Smutný Brontík prišiel domov a posťažoval sa rodičom: „Nikto ma nepozná, nikto o mne nič nevie, a napriek tomu sa ma boja.“

Otec ho pohladkal a povedal: „Synček, to sú iba predsudky. Máme ich najmä voči tým, ktorých najmenej poznáme. Dovoľ im, aby ťa lepšie spoznali.“

Brontík to teda nevzdal v nádeji, že naňho zvieratká zmenia názor, keď ho lepšie spoznajú.

Na druhý deň prišiel na miesto, kde sa zvieratká hrali. Pokrikovali na neho, aby odišiel. Báli sa, že im zničí loptu. Jedno zvieratko vykoplo loptu tak vysoko, že sa zasekla v korune stromu. Poprosilo teda Brontíka, ktorý už bol na odchode, či by im nemohol pomôcť. Brontík loptu vďaka svojmu dlhému krku hravo vytiahol a vrátil im ju naspäť na ihrisko.

Všetci mu za to poďakovali, a nielen to. Ospravedlnili sa, že sa k nemu nepekne správali. Dokonca z neho…