Dinodobrodružstvá 5. časť – Pterosaurus

Začínalo sa leto. Ako sa deti tešili na prázdniny, dni plynuli čoraz rýchlejšie, a kým sa Alex nazdal, bol tu víkend. Nemohol sa ho dočkať nielen on, ale ani jeho mladšia sestrička Tinka a ich rodičia. Plánovali totiž výlet – no nie hocijaký.

Pred niekoľkými dňami zistili, že okrem mnohých ďalších vlastností dostali všetci do vienka aj jednu neobyčajnú: majú fantáziu takú bohatú, že im umožňuje prekonávať hranice medzi svetmi. Na prekonanie hraníc nám dnes predsa stačí vlak alebo lietadlo, poviete si možno. Ale svet, ktorý sa cez víkend chystali Alex a jeho rodina navštíviť, bol tak trochu iný. Nevládli v ňom totiž ľudia. Patril dinosaurom.

Prešlo už pár dní odvtedy, čo Alex videl Meg naposledy. Keď sa vrátili z návštevy stegosaurov, akoby sa po nej zem zľahla. Každé ráno sa prebúdzal dúfajúc, že nájde jej obrovskú hlavu pri nohách postele, ale márne. Až raz v sobotu...

„Meg je späť!“ ozvalo sa z izbičky. Nemotorná dinosauria slečna síce rozpučila nočný stolík a Alexovi trochu pokrivila okuliare, ale to mu ani zamak neprekážalo. Bola späť!

„V sobotu máte všetci voľno, však?“ uisťovala sa. Už sa naučila, že cez týždeň chodia deti do škôlky a školy a dospelí pracujú. Alex jej dokonca vysvetlil kalendár, takže rozosmiala aj Tinku, keď doň dôležito nakukovala a zisťovala, aký deň v týždni asi je.

„Máme, máme,“ odvetil otecko, ktorý medzitým vyšiel s mamkou hore do izbičky a usmieval sa od ucha k uchu. Zatiaľ čo jeho kolegovia v práci plánovali malé výlety po okolí, on sa so svojou rodinou chystal do dinosaurej ríše.

„Najskôr musíme zájsť…“ začala Meg.

„… na ihrisko!“ zvýskla Tinka a už si bežala po topánky.

„Nezabudnite si niečo teplejšie na seba,“ upozornila ich Meg, „myslím, že sa vám bude hodiť bunda aj čapica.“ A zatvárila…