Chudobný farmár a chamtivý boháč

Bol raz jeden farmár, ktorý bol stále veľmi chudobný. To všetko kvôli chamtivému boháčovi, od ktorého si musel požičiavať peniaze zakaždým, keď bola zlá úroda. Raz obilie pováľal zúrivý tajfún, inokedy sa zas nad poliami nakopili husté tmavé mračná, a spustila sa silná búrka. Krupobitie potom zničilo celú úrodu. A keď konečne prišiel rok s pekným počasím, a úrody bolo dostatok, úbohý farmár musel zaplatiť boháčovi nielen všetko, čo si požičal, ale aj ten zvyšok, ktorý mu z dobrej úrody zostal. A tak bolo úplne jedno, či bol rok dobrý alebo zlý, farmár trel ustavične biedu a boháč čím ďalej, tým väčšmi bohatol.

No počas jednej noci sa chudobnému farmárovi prisnil zvláštny sen. Prihovoril sa mu v ňom kráľ Rám. Povedal mu len jedinú vetu: „Ak chceš byť bohatý, vyhľadaj moju pomoc.“

Keď farmár ráno vstal, rozhodol sa, že ihneď vyhľadá Ráma a požiada ho o radu. Upiekol si tri veľké posúchy, aby mal čo pod zub, a vybral sa na dlhú cestu.

Vykračoval už hodnú chvíľu po poľnej cestičke a popiskoval si, aby mu cesta rýchlejšie ubiehala, keď tu stretol mnícha. Dal mu jeden zo svojich posúchov a požiadal ho o radu, ako sa dostane k Rámovi. No mních zobral posúch, nepovedal ani slovka a odišiel.

A tak sa farmár pobral ďalej po kľukatej ceste, keď o hodný kus ďalej stretol jogína. Tomu dal svoj druhý posúch a dúfal, že mu poradí, kde nájde mocného a múdreho Ráma. Lenže aj jogín si iba bez slova zobral posúch a odišiel.

Farmár sa teda pobral ďalej – dúfajúc, že aj sám nájde cestu k Rámovi.

Už išiel naozaj dlho, aj slnko už dávno zašlo za obzor, keď zbadal akéhosi starého chudáka, ako sedí pri ceste. Prišlo mu ho ľúto, a tak mu dal…