Braňo Jobus
Zrnko 10. časť
Zrnko tentoraz pobudne v ríbezľovej záhrade o čosi dlhšie a stane sa svedkom nového trendu prírodných farieb. Podarí sa mu medzi toľkými návštevníkmi zaletieť na miesto, kam patrí?
Štvrtá časť zo série rozprávok
„Ten Chrontáčik hnusný dostal jednotku a ešte ho aj pani učiteľka pred celou triedou ústne pochválila! Tak toto mu len tak nedarujeme! Špinavec zašpinený!“ šepkal v lavici Žakarovi, svojej dvojičke, Krimplén, poriadne nahnevaný na Jalafáša. „To čo je za kúzlo toto?! Ten Chrontáčik to nemohol takto upratať, to je nemožné!“ pokračoval vo svojom hneve Krimplén, a jeho o pár sekúnd mladší brat Žakar tresol od nervov po školskej
Ich maminka bola módna návrhárka a celý život pracovala v textilnom priemysle. Možno aj preto im dala práve také mená, ako mali. Ale boli to teda riadni nezbedníci. Dokázali robiť zle, ubližovať, znervózňovať, podpichovať. Raz vystrájali obaja, inokedy len jeden z nich, potom zase druhý. Nekonečný kolobeh
„Veď my mu dáme jednotku za čistotu. Ešte si ani chrastu z ľavej ruky poriadne neoškriabal, a on si bude dostávať jednotky. Tak takú ešte nehrali!“ pridal sa do rozhovoru Žakar a nenávistne zagánil na svojho spolužiaka Jalafáša a zavrčal pritom
Nenávisťou prekypujúce dvojičky si po obede v školskej jedálni vypýtali dupľu a zvyškami jedla naplnili vedro, ktoré používala pani upratovačka na umývanie dlážky. Nenápadne ho skryli pod svoju lavicu a hneď po skončení obednej prestávky, keď si Jalafáš sadol na svoje miesto, vyliali pekne odzadu celý obsah vedra rovno na nič netušiacu Jalafášovu
Jalafáš Ontáčik, prezývaný Chrontáčik, bol zas a znova terčom posmechu. Ten sa celý nešťastný zdvihol zo stoličky a bez slova odišiel domov – prezliecť sa. Ešteže býval blízko…