Braňo Jobus
Zrnko 2. časť
Malinké peľové Zrnko pokračuje na svojej ceste z elektrárne za hľadaním miesta, kam patrí. Tentoraz ho vietor zaveje až na podivuhodný vtáčí zraz.
Imrich Vrtuľa mal postavenú chatu v záhradkárskej osade na kopci za dedinou – na Veternej ulici, na ktorej väčšinu roka tak fúkalo, že si pre istotu každé ráno medom priliepal klobúk na svoju plešinu, aby mu ho z hlavy neodfúklo.
Jeho dobrý kamarát Jaroslav Prepálený mal zase chatu z opačnej strany kopca – na Slnečnej ulici. Ten si pre zmenu nestíhal kupovať krémy na opaľovanie, čo sa o neho skoro celý deň slnko opieralo.
„Ako si krásne opálený!“ lichotil Imrich svojmu priateľovi zo Slnečnej ulice.
Nuž a nato mu on s úsmevom odpovedal: „A ty si ako fajnovo vetrom ošľahaný.“
A takto sa vzájomne doberali u Imricha na chate akurát, keď pán domáci dovaril fantastický guľáš.
„Tak, som zvedavý, ako ti bude chutiť!“ čakal na priateľovu reakciu Imrich po tom, čo pred neho položil plastový tanier s voňavým guľášom.
Jaroslav pofúkal plnú lyžicu dobroty a vychutnal si prvé sústo lahodného guľáša. „Je vynikajúci!“ oznámil verdikt nedočkavému Imrichovi. Ale potom sa trošku zamračil a zrazu pokračoval, prepnutý už do celkom inej témy: „Počuj, prečo používaš jednorazové plastové taniere? Je to síce hygienické, ale s tým plastom to nie je sranda. A ak sa vyhodí do komunálu, je to úplné peklo. No keď sa pretriedi na recykláciu, tak z toho ešte niečo bude,“ zamyslel sa nahlas a riadne tým podpichol svojho priateľa.
Ten ho však nenechal dlho čakať na svoju reakciu. „Nuž, nechce sa mi vodu míňať na umývanie tanierikov, aj tá je dôležitá predsa. A keď si už taký preveliký eko zástanca, prečo teda používaš na svojej chate klimatizáciu, kvôli ktorej máš naštartovanú naftovú elektrocentrálu? To je tiež riadny zásah do prírody, keď ti pri chate pradie dieselový motor.“
Jaroslava sa pravdivé slová trošku dotkli. Dal si najskôr ďalšiu lyžicu guľáša a potom to kamarátovi Imrichovi vrátil aj…