Chrontulienka 10. časť

Desiata časť zo série rozprávok Braňa Jobusa.

„Ale ste to trošičku pohnojili s tou Chrontulou!“ vyčítala sudička Chronta Chrontavá svojim sestrám Čistotke Čistotnej a Milke Poriadkumilovnej.

„My? To vy ste to pohnojili s Jalafášom, keď ste mu vtedy pri kolíske dali do vienka len špinu a chrontu a nás dve ste zamkli v aute pred pôrodnicou. Chudáčisko, všetci ho iba Chrontáčikom nazývali. To by bol čo za život!“ bránila sa pri rodinnej mini hádke ďalšia sudička Čistotka Čistotná.

„Ale takú nedopapanú obludu stvoriť? Strechy na kravíne to nadvihuje, potom sa to zmenší a svetríky si to skúša, no nič moc,“ pridala sa do debaty Špina Špinavá.

A Milka Poriadkumilovná k tomu dodala: „Áno, je pravda, že sa o Chrontulienke dozvedeli už aj nejakí iní ľudia okrem Jalafáša, ktorému mala pomôcť – a verím, že aj pomohla – v jeho živote. Áno, je pravda, že jej veľmi chutí a naozaj to niekedy preháňa, a je mi jasné, že to takto nemôže zostať navždy. Dohodnime sa, že keď sa Jalafáš sám od seba umyje, vtedy sa môže Chrontulienka stratiť. Pomaly sa mu začína život v čistote celkom pozdávať, našťastie. Ale kto ho stále umýva a vždycky upratuje? Chrontulienka. Tak pekne postupne. Súhlasíte s mojím návrhom?“ pozrela sa na svoje sestry, ktoré na znak súhlasu pokývali hlavami. Všetkým tak bolo jasné, že nebude dlho trvať a Chrontulienka svojho kamaráta Jalafáša Ontáčika, ktorého všetci prezývali Chrontáčik, opustí. Bolo už predsa nevyhnutné naučiť ho, aby sa o svoju osobnú hygienu postaral sám.

Na pumpe, konkrétne na umývačke áut, všetko fungovalo po starom a Chrontulienka si už dávala obrovský pozor na to, aby sa neprejedla a nezväčšila sa zase natoľko, že sa zasekne v nejakom aute. Nuž a keď už bola príliš maškrtná a nechcela to prehnať, vrhla sa na ešte stále špinavé nohy Jalafáša Ontáčika,…