Zrnko 10. časť

V ríbezľovej záhrade u Teodory Slivkovej, za slobodna Nagebrenej, sa Zrnko mnohým veciam priučilo. Včely sadajúce na kvety ríbezlí sa dotýkali peľníc, pričom sa na ich telách zachytávali peľové zrnká a ony ich prenášali na ďalšie kvety.

Čarovný kolobeh prírody rozjasňoval Zrnku jeho ďalšiu cestu v hľadaní svojho miesta na zemi.

„Aha, tak asi aj ja takto nejako dopadnem? Opelím kvietok? A vyrastie niečo krásne? Páči sa mi takáto budúcnosť. Lepšie ako surfovať na orechovej škrupinke v sude s dažďovou vodou… aj keď ani to nie je zlé,” pochvaľovalo si Zrnko a naozaj si parádne zasurfovalo.

Dažďovou vodou Teodora s Jonatánom poctivo polievali svoje milované ríbezle a šetrili tak pitnú vodu z vodovodu. Teodora od chvíle, keď prestala používať jednorazové odličovacie tampóny, začala dažďovou vodou dokonca splachovať aj záchod.

V tomto bola ukážková a Jonatán Slivka bol zase taký šikovný, že jej rozvody vody v celom záhradnom domčeku pekne poprepájal.

Jedného dňa, ako si tak hrkútajúci pár lisoval svoje milované ríbezličky, sa stalo, že čerstvá ríbezľová šťava vystrekla rovno na tričko Teodory Slivkovej, za slobodna Nagebrenej, a vznikli na ňom také krásne škvrny v prírodnej farbe, že by to nenamiešali ani v tej najlepšej čínskej fabrike na výrobu umelých farbív.

„Ej, toto už asi nevyperiem!” hromžila Teodora. No jej milovaný a trpezlivý muž sa na ňu lepšie pozrel a riekol:

„To je nádhera! Počkaj! Nehýb sa!” Jonatán zastavil svoju Teodoru a v prenádhernej záhrade plnej ríbezlí si ju nastavil ako modelku na fotenie.

„Neblázni, čo robíš?!” bránila sa Teodora, ale Jonatán, ktorý mal bujnú fantáziu, si ju predsa len párkrát cvakol do svojho mobilu a dovolil si tieto zaujímavé zábery v tričku s prírodnými farbami zverejniť na sociálnych sieťach.

S tým, čo sa udialo následne, nepočítal ani ten najbláznivejší výmyselník. Ohlasy na prírodné…