Červená ceruzka

Na stole v detskej izbe ležala malá červená ceruzka.

Marienka ňou každý deň kreslila na papier domčeky, kvetinky a zvieratká. Niekedy nakreslila aj mamku a ocka a ich malú mačičku.

Bol práve večer. Marienka ležala v posteli. Jej obrázky zas odpočívali v zásuvke. Len červená ceruzka a biely list papiera zostali položené na stole.

Len čo Marienka zaspala, na stole sa čosi zamrvilo. Bola to malá ceruzka. Opatrne sa zdvihla a zašepkala: „Teraz budem kresliť sama!“

Tešila sa, že nemusí poslúchať Marienkinu rúčku. Nakreslí, čo sa jej zachce.

Ceruzka sa jemne posunula po papieri. Nakreslila prvú čiaru. Potom druhú, tretiu... a zrazu sa na papieri zjavila malá myška.

„Ahoj!“ zapišťala myška a rozbehla sa po papieri.

Ceruzka sa zamračila. Chcela myške dohovoriť: „Počkaj, vráť sa. Musíš ostať tam, kde som ťa nakreslila!“

Ale nakreslená myška ju nepočúvala a pobehovala sem a tam.

Ceruzka jej pohrozila: „Počkaj, lebo ťa vygumujem!“

Ale myška sa nezľakla. Rozosmiala sa a utiekla z papiera. Prebehla po stole a vrazila do pohára s pastelkami. Pohár sa rozkolísal.

Ceruzka sa preľakla. „Och nie! Marienka sa zobudí a všade bude neporiadok!“

Vtom dostala nápad. Pomaly prihopkala k zásuvke. Tam boli odložené Marienkine obrázky.

„Mačička!“ zakričala ceruzka. „Vyskoč k nám! Pomôž mi chytiť myšku!“

Nakreslená mačička nahlas zamňaukala a vyskočila zo zásuvky.

Keď ju myška začula, od strachu sa rozbehla po stole ešte rýchlejšie. Začala sa naháňačka.

Hluk zobudil Marienku. Otvorila očká a zbadala, čo sa na stole deje.

„Čo tu robíte, vy nezbedníci?“ zvolala. Rýchlo chytila ceruzku do ruky a nakreslila okolo myšky ohrádku.

„Toto bude tvoj domček,“ povedala. Aby mala myška kde pobehovať, Marienka jej nakreslila do ohrádky malý kolotoč.

„A ty si zaslúžiš odmenu,“ otočila sa k mačičke. Nakreslila jej…