Benjamín Balvan a báječný klobúk

V jednom mestečku žil pán Balvan, ktorého blízki priatelia volali Benjamínko. Bol to muž s trochu neobvyklým vkusom. Každý deň nosil iný klobúk, výlučne žiarivej farby, takže bol v meste známy a neprehliadnuteľný.

Dnešný klobúk bol žltý ako kanárik, čo znamenalo, že sa chystá na deň plný slnka a radosti. Pán Balvan sa totiž rozhodol, že si urobí výlet do miestneho parku. S košíkom plným pochúťok a dobrou náladou vyrazil na cestu.

Ale keď došiel do cieľa, narazil na menší problém – celý park bol zatvorený z dôvodu opravy lavičiek.

„To nič,“ mávol pán Balvan rukou. Mal predsa žltý klobúk, takže taká drobnosť ho nemohla rozhodiť. „Nájdem si na piknik iné miesto.“

A tak sa vybral po malebnej cestičke vedúcej do neďalekého lesa. Tam sa mu však stala nehoda – šmykol sa na machom pokrytom kameni a skončil v potoku.

„No čo, aspoň som sa osviežil,“ poznamenal pán Balvan veselo, keď vyliezol z vody, ktorá na chvíľu sfarbila jeho žltý klobúk do tmavooranžova.

Šiel cestičkou ďalej, až dorazil na čistinku plnú kvetov. Rozhodol sa, že sa rozloží práve tu. Len čo sa posadil, prilákal pozornosť tamojších zvieratiek. Zajačiky, veveričky a dokonca aj jeleň si prišli obzrieť človeka so žiarivým klobúkom. Pán Balvan sa s nimi o svoje dobroty rád podelil a zakrátko mal okolo seba celý zverinec.

Zrazu sa zdvihol vietor. Pán Balvan si všimol, že mu začali povievať vlasy. Pri pohľade hore zbadal, ako sa jeho klobúk vznáša v závane vetra ponad stromy.

„Ach nie!“ zvolal a vydal sa naháňať obľúbenú pokrývku hlavy. Bežal cez les, pole, preskakoval ploty a uhýbal okoloidúcim.

Sotva sa ku klobúku priblížil, natrafil na skupinku detí hrajúcich futbal. Tie ho nečakane vtiahli na ihrisko a pán Balvan sa ocitol uprostred zápasu. Keď sa z hravého chaosu…