Čarovný hrniec

V dávnych časoch žil kdesi uprostred ďalekej Číny jeden roľník. Nemal na svete nikoho okrem ženy a svojho staručkého otca. Deň čo deň chodieval na pole, kde sa v pote tváre staral o vysadenú zeleninu, aby ju mohol predať na trhu. Peňazí nemali nazvyš a žena na neho neustále hromžila:

„Keby sme sa nemuseli starať o tvojho otca, bolo by nám lepšie. Aj tak sa už nevie chytiť žiadnej roboty!“

Muž sa však bránil: „Nebyť môjho otecka, ani túto strechu nad hlavou by sme nemali. Predsa nevyženiem vlastného otca z domu!“

Jedného dňa šiel muž ako obvykle na pole, ale vrátil sa oveľa skôr, než mal vo zvyku. „Pozri, čo som našiel!“ ukazoval žene starý hrniec.

„Prečo sa tak raduješ zo starého hrnca? Dúfam, že ho zajtra na trhu predáš! Hoci oň určite nikto ani pohľadom nezavadí! Zatiaľ doň uložím aspoň ryžu na večeru.“

Žena vsypala do hrnca skromnú hŕstku ryže. Aké však bolo jej prekvapenie, keď sa ryža v hrnci odrazu zdvojnásobila! Teraz už jej bola celkom štedrá kôpka.

Žena razom zmenila názor. „Ten hrniec je určite zázračný! Už viem, čo urobíme. Budeš teraz na trhu predávať ryžu,“ rozhodla. Odobrala z hrnca trochu ryže a počkala, až ju hrniec zase zmnoží.

Aj muž mal radosť. Ženina nenásytnosť mu však trošku robila starosti. Vari nestačí, že majú dosť ryže pre seba? Načo ešte pokúšať šťastie?

Ale žena sa nemienila zastaviť. Len čo muž na druhý deň priniesol z trhu pár mincí za predanú ryžu, nasypala ich do hrnca, až to zacinkalo.

Uhádnete, čo sa stalo? Veru áno – hrniec začal množiť peniaze. Teraz už nemusel muž ani chodiť na trh s ryžou, stačilo len vyberať nové a nové mince z hrnca a ukladať si ich. Čoskoro si dali postaviť väčší…