Pred tisíckami rokov žil v Chile jeden starý kmeň nazývaný Mapuches. Tento kmeň prebýval v jaskyniach, ktoré vyhĺbila voda po veľkých povodniach. Ešte nepoznali oheň a živili sa iba plodmi, ktoré im poskytovala príroda. Keď aj ulovili nejaké zviera, mäso z neho jedli surové, pretože bez ohňa si ho nemali ako upiecť či uvariť. Preto najradšej jedávali ovocie a lesné plody. Vstávali vždy veľmi skoro ráno, aby stihli cez deň, ešte za vidna, urobiť všetko, čo bolo treba. Bez ohňa si totiž nevedeli večer prisvietiť, a tak keď nadišla noc, všetci už boli schovaní vo svojich jaskyniach, aby tam v bezpečí prečkali do ďalšieho dňa.
V jednu noc však mladý lovec menom Caleu zostal sedieť pred jaskyňou, pretože nevedel vôbec zaspať. Zrazu uvidel, ako z oblohy padá hviezda s akýmsi dlhým chvostom. Keď hviezda spadla do neďalekého údolia, toto sa úplne rozžiarilo. Caleu sa veľmi preľakol, lebo ešte nikdy také čosi nevidel. Rýchlo sa šiel ukryť dnu do jaskyne a, trasúc sa celý čas od strachu, tam sedel až do rána.
Avšak na druhý deň nikomu nič nepovedal, pretože nechcel, aby sa strach preniesol na celý kmeň. Počas dňa sa všetky ženy vybrali na neďalekú horu zbierať plody, aby mali dostatok zásob na blížiacu sa zimu. Zaujaté množstvom práce si vôbec neuvedomili, že slnko už zapadlo a deň sa chýli ku koncu. Len čo to zistili, rýchlo zobrali prútené koše plné plodov a vybrali sa späť domov. Lenže medzitým zavládla úplná tma, a tak nevideli už ani na krok. Navyše, z húštiny sa začali ozývať hrozivé zvuky predátorov. No práve uprostred tej veľkej tmy odrazu zbadali na oblohe padajúcu hviezdu, ktorá osvetlila celunké nebo. Preletela priamo ponad udivené ženy a z jej chvosta odletúvali horiace kúsky, ktoré padali všade naokolo sťaby svetielkujúci dážď. Ženy z kmeňa to najprv poriadne vystrašilo, …
