Ako králiček s líškou varili z odpadkov

Celým domčekom sa ozývalo drnčanie starého budíka: „Krrrrrrrrrrrištof, Krrrrrrrrrrrrrrištof, je čas vstávať!“

Králiček ležal ešte zakrútený v teplých perinách. Ale len čo k jeho dlhým ušiam doľahol budíkov hlások, vyskočil na nohy a poriadne sa natiahol. Dôkladne si vyčistil všetky zuby a vyrazil do kuchyne, aby si pripravil dobré raňajky.

Keď však otvoril špajzu, zistil, že je skoro prázdna. Bolo tam len trochu cibule, pár malých cesnakov a sotva hŕstka zemiakov. Seno došlo už včera ráno, bylinky králiček spotreboval na obed a chlieb zjedol na večeru.

„Čo budem robiť?“ zamyslel sa Krištof, keď mu nahlas zaškvŕkalo v bruchu. Vtom mu čosi napadlo. Schytil starý prútený košík a vybehol z domčeka.

To vám bola ale nádhera! Vzduch v lese krásne voňal a slniečko svietilo. Krištof zamkol dvere svojho domčeka a vyrazil k nore líšky Imrišky.

Králiček zaklopal na guľatý drevený vchod. Dvierka sa pootvorili a spoza nich vykukla Imriška.

„Dobré ráno, Krištofko, kamže sa chystáš s tým košíčkom?“ opýtala sa zvedavo.

„Doma už nemám takmer žiadne jedlo, tak som sa rozhodol ísť na čučoriedky, maliny a nejaké jahody. Nechceš sa ku mne pridať?“

„Jéj, na tie by som veru mala chuť!“ Líška vkĺzla späť do nory a po chvíľke rachotania vybehla von. V labke držala podobný prútený košíček, ako mal Krištof. „Tak ideme!“ zavelila a kamaráti vyrazili.

Chodili po lese, ňuchali ňufáčikmi a zbierali všetko dobré, na čo natrafili.

Košíčky už mali spolovice plné, keď sa znova ozval Krištof: „Imriška, našiel som niečo zaujímavé, poď sa pozrieť!“

Líška podišla ku králičkovi, ktorý sa skláňal nad starou hrdzavou plechovkou.

„Čo je to? To som ešte nikdy nevidel!“ divil sa králiček, obzerajúc si tú odhodenú vec. Potom do nej opatrne štuchol paličkou, aby zistil, či ho nepohryzie alebo neutečie. Nestalo sa však nič.

Imriška začala plechovku oňuchávať. „Veľmi…