Vietnamská rozprávka
Ako išla ropucha žiadať o dážď
Celú zem sužuje veľké sucho, a tak sa malá ropucha rozhodne požiadať bohov o dážď. Božstvá neberú drobnú ropuchu vážne, ale ona si pripraví dôvtipný plán, ako si získať ich pozornosť.
Cesta do škôlky je pre Bertíka vždy radostná. Mamička mu totiž každé ráno dá päťdesiatcentovú mincu, aby si kúpil v pekárni svoju obľúbenú šišku plnenú
Presne tak to bolo aj dnes. Bertík pevne držal ligotavú mincu v ruke a schádzal s ockom po schodoch. Teda neschádzal, ale zoskakoval a ocko ho pritom pridržiaval. Občas sa dokonca odvážil a preskočil aj dva schody
Keď už boli takmer dolu, ocko otvoril dvere smerom von, do ulice. Ale keď sa dvere otvorili, Bertík sa pošmykol a pustil mincu z ruky. Tá vyletela cez
Bertík sa okamžite rozplakal. Darmo ocko liezol po štyroch, darmo hľadal stratenú mincu v kanáli, nemohol ju dosiahnuť. Navyše prišli práve smetiari a chceli zaparkovať pri chodníku, ale ocko im tam prekážal. Za nimi sa kopili ďalšie autá, ktorým smetiari blokovali cestu. Vodiči
Čo len teraz robiť? Bertík premýšľal: Čo keby poprosil o peniažky smetiarov? Alebo má ísť s plačom za maminkou a vyprosiť si novú mincu?
Vtom sa otvorili dvere pekárne a zjavil sa v nich pán
Pán pekár je usilovný človek. Má cukráreň s pekárňou dohromady a všetko v nej pečie celkom sám! Rodičia z okolia sa tam schádzajú na jeho koňakové špičky a kávičku. Raz tam dokonca bola aj pani učiteľka Kveta Papagájová, a keď si bežala po cukor do kakaa, šmykla sa na krémovej trubičke. Nikomu to nehovorte, ale šľahačku mala ešte aj
Aby pekár stihol napiecť všetky tie dobroty, musí vstávať veľmi skoro. Nemá času nazvyš! Ale keď teraz začul ten chaos pred dverami, hneď položil plech