Ako Danko zachránil narodeniny

Jedno okno bytu na prvom poschodí patrí dvojčatám – Dankovi a Zdenkovi. Tí dvaja sú si navzájom takí podobní, že takmer každý si ich mýli. Ale keby ste cez okno nahliadli do ich izby, zbadali by ste, že každá jej polovica vyzerá celkom odlišne. Zdenko má svoju polovičku zaplnenú hromadou novučičkých hračiek: má tam autíčka porozkladané podľa sérií, celé vrece svietiacich pištoliek s nábojmi, škatule s plyšovými zvieratkami – roztriedené podľa veľkosti i farieb. A pod oknom má skrinku naplnenú rozprávkovými postavičkami až na prasknutie.

Zato Dankova polovica izby tak trochu pripomína smetisko. Povaľujú sa tam rolky od toaletného papiera, pod posteľou ležia dve staré násady z metiel a obrovská guča papierových tašiek, ústrižkov, igelitu, lepeniek, vreciek a zvyškov látok.

Keď mamičke občas dôjde trpezlivosť, vletí do izby ako tajfún a povyhadzuje z Dankovej polovičky všetko, čo považuje za odpad. „Danko, prečo len zhromažďuješ všetky tie smeti?“ chytá sa neraz za hlavu.

„Ale mami, ony sa mi určite na niečo zídu!“ bráni sa zakaždým malý zberateľ.

A aj keď mamička sem-tam voľačo vyhodí, znamená to, že Danko so Zdenkom sa vydajú na tajnú výpravu k odpadkovému košu, všetko z neho vyberú a vrátia zas do ich izby.

Mamička však časom zistila, že Danko hovoril pravdu. Vďaka svojej fantázii dokázal veľakrát premeniť staré haraburdie na originálne darčeky. Raz jej na narodeniny podaroval utešenú šperkovnicu. Bola vyrobená zo starých škatuliek od čaju, ktoré Danko zlepil a pokryl farebnou látkou postrihanou na kusy. Mamička sa nesmierne tešila – teda až kým nezistila, že tá farebná látka bola babičkina sviatočná šatka. Inokedy zas Danko venoval dedkovi nakreslený obrázok v nádhernom striebornom ráme z alobalu. Aké bolo jeho prekvapenie, keď sa ho snažil doma zavesiť na stenu – a zistil, že ten rám je vlastne záchodová doska!

Napriek rozdielom…