Agátku a Margarétku už iste poznáte. Sú to dve malé sestričky-dvojičky. Naučili sa chodiť aj rozprávať a teraz po krôčikoch spoznávajú okolitý svet.
Dnes bol výnimočný deň, pretože ich rodičia vzali do zoologickej
„Mami, ocko, pozrite! Aké veľké zviera!“ vykríkla Agátka a ukazovala na vysokú žirafu, ktorá sa pomaly prechádzala po svojom
„To je žirafa, Agátka,“ povedal ocko s úsmevom. „Pozri, aké má dlhé nohy a krk. Pomáhajú jej v tom, aby dosiahla na listy na stromoch.“
„Ja by som chcela byť žifara!“ vyhlásila Margarétka a natiahla ruky vysoko nad hlavu, aby sa zdala
„Žirafa, Margarétka. Správne sa povie žirafa,“ opravila ju mamka. „Ale vieš, že žirafy spia len pol hodiny za celý deň? Je to najmenej zo všetkých zvierat. A dokonca spávajú
Margarétka veľmi rada spinkala, takže sa rozhodla, že žirafou ozaj byť nechce.
Rodinka kráčala ďalej, až prišla k ohrade s opicami. Malá opička visela dolu hlavou a veselo mávala rukami, akoby im
„Mami, pozri! Opička nás zdraví!“ vytešovala sa Agátka a zamávala jej naspäť.
„Aha, aká je šikovná! Visí len na jednej ruke!“ obdivovala zvieratko Margarétka.
„Opice sú veľmi obratné. Rady sa hrajú a skáču po stromoch,“ vysvetlil im ocko.
Keď sa dosýta vynadívali na areál s opicami, prešli k jazierku, v ktorom nepohnute stáli ružové
„Aha, oci, tam majú nejaké ružové ozdoby.“ Margarétka prštekom ukazovala na nehybné vtáky.
„To nie sú ozdoby,“ usmernil ju ocko. „Sú to naozajstné, živé vtáky. Len sa práve nehýbu. Volajú sa plameniaky.“
„A prečo sú také ružové?“ zvedavo sa opýtala Agátka.
„Pretože jedia veľa drobných červených
„Keby som ja jedla kravaty,…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
