Agátka a Margarétka sú dve malé
Dnes dievčatká stáli pred vysokou bránou a s úžasom hľadeli
„Mami, aké sú tie stromy veľké! Vyzerajú ako obri!“ vykríkla Agátka a zaklonila hlavu, až sa skoro
„Áno,“ prikývla mamka s úsmevom. „Volajú sa sekvoje. Sú to jedny z najväčších stromov na svete. Takže naozajstné stromové obry.“
„Sekvojkoje?“ zopakovala Margarétka a zatvárila sa
„Sekvoje, vraví sa sekvoje,“ opravila ju mamka.
„A vedia tí obri aj hovoriť?“ zaujímalo Agátku. „Určite rozprávajú veľmi pomaly, keď sú takí veľkí.“
„A možno majú hlboký hlas ako dedko!“ pridala sa Margarétka a snažila sa napodobniť dedkov hrmotný tón: „Ho, ho, ho! Ja som starý
Mamka im však vysvetlila, že „obrami“ sa nazývajú len preto, aké sú vysoké. Inak sú to stromy ako všetky ostatné a hovoriť nedokážu.
V jednom zo skleníkov obďaleč stála pani sprievodkyňa a deťom i dospelým ukazovala
„Toto je mucholapka podivná. Chytá hmyz do svojich
„Hí, muchopapka,“ zhíkla Agátka.
„Áno, vlastne mucho-papká. Ale správne sa volá mucholapka,“ reagovala pani sprievodkyňa so smiechom.
Margarétka si zvedavo obzerala rastlinku, ktorá vyzerala, akoby mala ostré zuby. „To je ale strašidelný kvietok, a ešte aj
„Ale dokáže si uloviť vlastné raňajky,“ poznamenala mamka.
„A čo raňajkujú ostatné kvietky? Chlebík s džemom ako my?“ premýšľala Agátka.
„Nie, ony pijú vodu a berú si potravu zo zeme cez korene,“ objasnila jej pani sprievodkyňa.
„Spomeň si, ako polievame kvietky v našej
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
