Zajac a lev

V istej divočine už dlho vládol mocný lev. Bol silný a nemilosrdný, a tak deň čo deň zabíjal množstvo iných zvierat, ktoré mali v divočine svoj domov. Každý jeden obyvateľ divočiny sa obával stretnutia s ním, lebo by to bolo ich prvé, no zároveň aj posledné stretnutie.

Jedného dňa si však zvieratá z divočiny zaumienili, že navrhnú svojmu neľútostnému vládcovi dohodu. Zebra, antilopa, žirafa a byvol sa vybrali priamo k levovej skrýši, aby sa dobrovoľne vzdali svojmu nenásytnému nepriateľovi. Zebra zaklopala kopýtkom na levov brloh a čakali.

Len čo rozospatý lev vyšiel, antilopa mu hovorí: „Mocný vládca, každý deň zabíjaš mnohých z nás, hoci to nie je nevyhnutné. Jedno zviera za deň je určite dosť na uspokojenie tvojho hladu. Prosím, maj pochopenie. Môžeme prisľúbiť, že ti každý deň ponúkneme jedného z nás. Potom už nebudeš musieť viac loviť a veľa životov tak bude ušetrených od krutej smrti.“

Keď si to lev vypočul, chvíľu premýšľal, no napokon s týmto návrhom súhlasil: „Dobre teda, ale vopred vás varujem, že ak čo i len jeden deň nedostanem nejaké zviera, všetkých vás roztrhám.“

Zvieratká sa vrátili za ostatnými a dohodli sa, že každý deň náhodne vyberú jedného spomedzi seba. A tak ešte v ten istý deň žrebovali a nešťastné zviera, ktoré bolo vybraté ako prvé, poslali k levovej skrýši, aby leva uistili, že to mysleli naozaj vážne.

Odvtedy už neľútostný lev nečíhal po lesoch divočiny a zvieratá sa tak mohli kedykoľvek pokojne prechádzať bez obavy, že ich pri tom napadne.

Jedného dňa v divočine opäť prebiehalo každodenné losovanie a tentokrát vybrali zajaca. Ten sa však vôbec nechcel zmieriť s osudom, že čoskoro skončí ako potrava pre leva. Nuž, ale nemal na výber, a tak sa aj on vybral k levovej skrýši. Kráčal tak pomaly, ako sa len dalo. A ako…