Baba Jaga z paneláka

Ten hnedovlasý chlapec, ktorý sedí na schodišti na najvyššom poschodí paneláka a zaujato hľadí do knižky, sa volá Ondrík. Nedávno sa sem presťahoval s mamičkou, tatkom a o dva roky mladším bračekom. Kamarátov si ešte nájsť nestihol, ale to mu zas až tak neprekážalo.

Ondrík sa naučil čítať, keď mal päť rokov, a knižky sa rýchlo stali jeho veľkou vášňou. Miluje staré povesti, mýty, legendy a tajomné príbehy. Hltá ich cestou do školy i z nej. Číta cez prestávky, pri obede, knižku nosieva aj von a otvára ju, samozrejme, aj v posteli pred spaním.

Keď je celá rodina doma, Ondrík občas zalezie s knižkou alebo komiksovým zošitom sem hore, kde sa končí schodište. Je tu totiž pokoj a nikto ho tu neruší. Na poslednom poschodí býva iba jedna stará pani, ktorá nevychádza von príliš často. Ondrík vlastne ani nevie, ako sa volá. Len tu a tam ju zahliadne z okna, ako sa vracia z nákupu.

Ondrík bol práve ponorený do príbehu o babe Jage. Vonku zúrila jesenná pľušť – vietor dul a kvapky dažďa klopali na okno. Pomaly sa stmievalo. Odrazu sa chlapcovi niečo obtrelo o nohy. Od ľaku takmer spadol zo schodov. Keď sa trochu spamätal, zistil, že je to len čierna mačka, ktorá sa mu prikradla k nohám a spokojne pradie. Vydýchol úľavou a poškrabkal zvieratko za ušami. Šelma si ho ešte chvíľu zvedavo prezerala veľkými žltými očami, potom sa otočila a už jej nebolo.

„Zvláštne, kam mohla zmiznúť?“ čudoval sa Ondrík. Nakukol o poschodie nižšie, ale po mačke ani stopy. Nakoniec usúdil, že sa mu to iba zdalo a mal by sa vrátiť domov.

Nasledujúce popoludnie si to Ondrík opäť namieril do svojho čitateľského kúta. Rád by dočítal príbeh zo včera a v kútiku duše bol zvedavý, či zase nestretne…