Braňo Jobus
Zrnko 8. časť
V ďalšej časti príbehu o Zrnku sa pozrieme na ekologické aktivity kamarátov zo Slnečnej a Veternej ulice. Tí majú snahu ľudí vzdelať, aby nevytvárali zbytočný odpad a žili ekologickejšie. Ale podarí sa im to?


„Jeeej, aký je ten svet krásny!“ pochvaľovalo si Zrnko, letiac v celkom slušnej výške smerom k lesu ponad prenádherné
Zrazu preletel okolo Zrnka vtáčik.
Ten spomalil, pribrzdil svojimi krídelkami, ako sa dalo, a
„Nuž, hľadám ten svoj. Zatiaľ ešte neviem, kam patrím,“ smutne odpovedalo Zrnko.
A vtáčik pokračoval: „Nevidelo si tu podobných vtáčikov, ako som ja? Máme mať tu niekde zraz. Už nás veľa nie je. Som brehár čiernochvostý a som sťahovavý vodný vták. Hovoria mi Bahniak, lebo sa strašne rád vaľkám v blate. Sme teda ohrozený druh a kdesi tu v okolí by nám mala prednášať nejaká hus o tom, ako prežiť,“ zaštebotal a povyletel trošku vyššie ponad Zrnko, či náhodou neuvidí svojich
„Nedbám,“ odvetilo zvedavé Zrnko. Šikovne sa šuchlo pod perie čierneho chvosta brehára čiernochvostého a už aj spolu pikovali k miestu, kde práve hus prednášala, až sa
Bola to nesmierne múdra hus, ktorá dokonca vyštudovala obor ohrozené druhy vtáctva popri zamestnaní. Volala sa Periuslava a jej hlavnou prácou bolo mastenie pekáčov v kuchyni obrovskej fabriky na výrobu guličkových ložísk, čo už až také „eko“ nebolo. Nuž ale život je niekedy krutý.
Periuslava dávala rady na prežitie ohrozenému druhu, brehárom čiernochvostým, vskutku oduševnene, keď si naraz všimla, že sa pod perím Bahniaka
„Jéje, peľové zrnko! A vieš ty, že sú dva druhy peľových zrniek? Jeden druh rozsieva vietor a ten druhý roznáša hmyz. Ale žeby to robili vtáky, o tom som sa ešte…