Tri múdre rady

Bol raz jeden mladík a ten veru nemal v živote šťastie. Skúšal veci od výmyslu sveta, či sa mu náhodou nepodarí zbohatnúť, ale stále len biedu trel.

Jedného dňa sa nešťastník vybral za kráľom, či by mu nedal nejakú radu, ako zlepšiť svoj život. Kráľ hútal, hútal, ale nič nevyhútal. Mládenca teda poslal domov.

Za dverami kráľovskej komnaty však načúvala kráľova dcéra, a keď už bol mládenec na odchode, skočila mu do cesty: „Vezmi si ma za ženu a budeš bohatý.”

Kráľova dcéra bola pekná a mladá, a tak mladík neváhal. Onedlho bola svadba a mladomanželia dostali bohaté veno. Mládenec bol vďaka tomu konečne bohatý, no stále mu to nestačilo a večne premýšľal, ako nahonobiť ešte viac.

Začal obchodovať, lenže obchody mu vôbec nešli, a tak jedného dňa opäť minul aj posledný groš. Kráľ im už viac nepomohol, takže manželia zostali chudobní a skončili v starej chatrči na okraji mesta.

Kráľova dcéra sa teda rozhodla, že sa začne živiť prácou ako ostatní ľudia. Naučila sa tkať na krosnách, ktoré si požičala od susedov, a onedlho tkala látky rôznych druhov a farieb. Tú najkrajšiu látku vzorne poskladala, zabalila do plátennej tašky a poslala muža do mesta, nech ju tam skúsi predať.

Mládenec sa vybral k najbližšiemu kupcovi a látku mu ponúkol. „Môžem ti za ňu dať pár dukátov alebo dobrú radu. Vyber si,” navrhol kupec mladíkovi. Ten už-už naťahoval ruku, že si vezme dukáty, ale vzápätí si premyslel, že tie aj tak rýchlo minie a dobrá rada vydrží. Tá sa predsa minúť nedá.

„Daj teda nejakú dobrú radu,” povedal mladík kupcovi.

„Tam, kde vŕby rastú, vždy nájdeš vodu,” odvetil kupec a zobral si látku od mladíka.

Keď sa ten vrátil domov, žena ho už netrpezlivo čakala a bola zvedavá, za koľko tú krásnu látku predal. Keď…