Marián Dyno Burič
Kvapka
Malá školáčka Janka je namrzená, že vonku prší a ona bez dáždnika zmokne. Keď však natrafí na čarovnú kvapku, naučí sa od nej, aký je dážď pre všetkých dôležitý a aká dlhá cesta čaká na každú kvapku v prírode.
V jednom neveľkom
„Priatelia moji, dobre vidím, alebo vari ešte snívam? Nie je jazierko akési menšie?“ opýtal sa zajac zvieratiek, ktoré postávali na brehu a čľupol
„Áno, máš pravdu. Veď už celé týždne nespadla ani kvapka dažďa,“ prehovorila stará múdra korytnačka a pokračovala, „čím dlhšie bude obdobie sucha, tým menej vody bude v jazierku.“
,,Len to nie! Kde sa potom budeme jašiť, keď jazierko vyschne?“ vystrašene sa opýtal zajko a priplával ku korytnačke.
„Nuž, počasiu nerozkážeme. Teraz je obdobie sucha a pri horúcich slnečných lúčoch sa voda z jazierka postupne vyparuje. Drobné kvapôčky vody nenápadne stúpajú z jazierka hore na oblohu a tam sa zmenia na malé obláčiky pary,“ vysvetľovala korytnačka zvieratkám, ktoré nerozumeli, ako sa môže voda z jazierka zmeniť na paru.
V údolí zavládla smutná
Jedného dňa bol zajko už taký zúfalý, že sa zapozeral na oblohu a vykríkol: „To slnko nám vypilo všetku vodu! Nech nám ju okamžite vráti
Aj ostatné zvieratká otočili hlavy smerom k slnku. „Vráť nám vodu, vráť nám späť naše jazierko,“ hromžili na obrovskú žltú guľu.
No slniečko neodpovedalo,…