Starý gazda a figliari

Bol raz jeden gazda a ten mal starú kravu. Nemal z nej žiadny úžitok, pretože krava už dávno nedávala mlieko ani sa netelila. Rozmyslel si teda, že ju odvedie na trhy do mesta, tam ju predá mäsiarovi a za získané dukáty si kúpi mladú kravku.

Na druhý deň ráno už prichádzal na predmestie, na ktorom sa schádzali trhovníci, a za sebou viedol svoju kravu. V hluku trhoviska si nevšimol, že ho už dlhšie pozorujú dvaja figliari a rozmýšľajú, ako ho prekabátia.

„Hej, gazda, akú peknú kozu máte. Istotne je na predaj. Čo za ňu chcete?” opýtali sa ho.

„Hlupáci, nerozoznajú kozu od kravy,” zašomral gazda a šiel ďalej.

Figliari ho však nenápadne predbehli, za rohom sa chytro prezliekli do nových šiat, aby ich gazda nespoznal, a vzápätí na neho vyskočili.

„To je veľmi pekná koza, pán gazda. Nepredáte ju?”

Gazda si len mrmlal: „Čo tí ľudia načisto rozum potratili, alebo som ja taký dopletený?”

Ako kráčal ďalej, stretol ďalších mladíkov a tí mu rovno mešec grošov núkali za jeho kozu. Boli to, samozrejme, tí dvaja figliari, ktorí sa opäť prezliekli, aby ich gazda nespoznal. Gazda napokon pristal a predal im svoju kravu za cenu kozy. Figliari sa potom ponáhľali za mäsiarom predať kravu za rovné tri mešce dukátov.

Ako sa gazda vracal domov, cestou si všimol akési pohodené šaty. „Tieto šaty som už dnes niekde videl,” zamýšľal sa chvíľu, ale nedbal a vykračoval si ďalej. Po pár krokoch zbadal ďalšie šaty, prehodené len tak cez plot. Aj tie okamžite spoznal a hneď mu došlo, že ráno stretol podvodníkov, ktorí sa mu snažili nahovoriť, že namiesto kravy vedie kozu. Poriadne sa nahneval, že sa dal takto prekabátiť, a rozhodol sa, že to nenechá len tak.

Vošiel do miestneho hostinca a povedal krčmárovi: „Chcem…