Rieka

Som rieka. Možno premýšľaš, ako sa volám, ale moje meno nie je dôležité. Som oveľa staršia než ľudia a oni mi za ten čas dali už mnoho mien. Dnes ťa pred spaním vezmem na výlet a ukážem ti niekoľko krásnych miest, na ktoré sa už veľa rokov dívam.

Našu cestu začneme v lese. Tu vyviera zo zeme môj prameň. Keď sa poriadne započúvaš, začuješ jemné bublanie vody. To som ja. Stačí ísť za zvukom a pozrieť sa dolu. Medzi ihličím uvidíš tenký pramienok, ktorý pomaly steká z kopca. Poď so mnou po prúde, pôjdeme ďalej.

Opúšťame les. Tu som si už vybudovala úzke, ale pevné korýtko. Moja voda pomáha zavlažovať priľahlé polia, a preto ma tunajší ľudia majú v úcte. Starajú sa o to, aby boli moje brehy vždy čisté, a tiež mi tu vysadili krásne stromy. Keď vyšlem vysokú vlnku, môžem sa potešiť pohľadom na zlatisté klasy obilia.

Pozri, blížime sa k dedine. Moje koryto vedie priamo cez jej stred. Aj tu ma majú radi a starajú sa o mňa. Vďaka mne tu totiž majú prírodné kúpalisko, do ktorého si berú moju vodu. Poď, nakukneme tam i my. Prejdeme sa kúsok popod zem… a už sme tu! Ľudia si vychutnávajú moju sviežosť a chladivé objatie. Pošleme im malú vlnku. A ešte jednu! A už je čas vrátiť sa späť do koryta.

Vraciame sa do polí. Všade okolo nás rastie kukurica a na mojich brehoch sa červenajú vlčie maky. To je ale krása! Už sme skoro na mieste, kde sa usadili pstruhy. Možno i na teba nejaký žmurkne spod hladiny.

Rovno pred nami sa týči most. Okolo nás začína byť celkom rušno, približujeme sa k mestu. Mestom preteká omnoho väčšia rieka a moja voda sa tam do nej vlieva. V našej ceste budeme potom pokračovať…