V starej záhrade rástli bok po boku ovocné stromy: dve veselé marhule, čerešňa s broskyňou, niekoľko starých jabloní a útla višňa. Jar sa menila v leto a pod konármi stromov sa ozýval detský
Všetky stromy sa zeleneli novými lístkami, lebo nedávno odkvitli. Len višňa bola jediná obsypaná bielymi kvetmi. Višňa totiž každý rok kvitla ako posledná. Trochu kamarátkam aj závidela – kým ony kvitli už začiatkom jari, višňa mala konáriky ešte holé. Ale potom sa všetko zmenilo. Prešli dva týždne a višňa zakvitla najkrajšími kvetmi
„Aká si ale rozzzzzkošná, pani višňa,“ bzučal pán
„Také ľúbezzzzzzné kvety sme užžžžžž dlho nevideli!“ švitorili sestričky včeličky.
Pyšná višňa len hrdo vystierala konáre k oblohe – ale jemne, aby jej ani jeden biely kvietok náhodou neodpadol. Tešila sa, že ju všetci tak obdivujú. Veru, žiaden strom sa teraz netešil takej pozornosti ako ona. Bola kráľovnou celej
Nežne si narovnala konáre a márnivo vzdychla: „Som deň čo deň krajšia. Namojveru, ani jablone nemali také bielučké kvety ako ja – sú celkom ako sneh!“
„Čo je to
Višňa sa prekvapene pozrela medzi belostné vetvy. Akýsi malý zelený chrobáčik si zvedavo sedel na jednom z jej lístkov. Višňa sa už-už išla otriasť, aby sa chrobáka zbavila – čo ak by jej chcel ožierať
„Čo je to sneh?“ zopakoval malý chrobáčik.
„Ty nevieš?“ opýtala sa višňa posmešne. „Predsa…
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
