Pampúšiková princezná a tortová kaša

Pampúšiková princeznička bola tým najmilovanejším, najľúbeznejším bábätkom v celom kráľovstve. Aspoň to tvrdila jej mamka kráľovná. „Ty môj malý pampúšik,“ prihovárala sa jej. A tak vzniklo pomenovanie pampúšiková princeznička. Ako väčšina bábätiek, aj malá princezná bola bacuľatá, usmievavá a štikútavá a robila všetky tie veci, ktoré robia iné bábätká. V kráľovniných očiach bola jednoducho dokonalá.

Z princezničky-bábätka sa čoskoro stalo zvedavé batoľa a z batoľaťa bola čo nevidieť šesťročná pampúšiková slečna. Žila si v paláci ako v bavlnke a mamka jej splnila každé prianie. Jedávala len to najlepšie jedlo, spávala v najmäkšej posteli. Mala vždy poruke zástup sluhov, ktorí robili, čo jej na očiach videli. Hrala sa tie najlepšie hry s tými najlepšími kamarátmi.

Ale jedného dňa sa stalo čosi nečakané. Pampúšiková princeznička sa začala sťažovať na bolesť bruška. Nemala chuť jesť najlepšie jedlo ani sa hrať s najlepšími kamarátmi. Chcela si len ľahnúť do svojej najlepšej postele a spať. Tak aj urobila a spala niekoľko dní.

Mamka kráľovná bola celá bez seba. Plakala a nariekala.

Pampúšiková princeznička nechcela jesť ani piť. Schádzali sa u nej tí najlepší lekári z celého kráľovstva a dávali samé bezcenné rady:

„Iba jej niečo sadlo na nos.“

„Čoskoro sa uzdraví!“

A čo je horšie, neustále kráľovnej pripomínali: „Len žiadnu paniku!“

Samozrejme, že kráľovná začala panikáriť ešte viac. Bola presvedčená o tom, že títo doktori vôbec nevedia liečiť, a všetkých dala z paláca vyhodiť. Myslela si, že jej dcérka sa nikdy neuzdraví a do konca života bude už iba ležať v posteli. Bola taká znepokojená, že dala v celom pampúšikovom kráľovstve vyhlásiť: „Komu sa podarí pampúšikovú princezničku vyliečiť, za odmenu ostane žiť v kráľovskom paláci s celou svojou rodinou!“

A tak ľudia prichádzali zblízka aj zďaleka, každý s iným nápadom, čo by princezničke pomohlo.…