Oli a Nela na salaši

Malí súrodenci, dvojičky Oli a Nela, sa už nevedeli dočkať soboty. Dedko im totiž sľúbil, že ich zoberie na výlet na salaš. Vôbec netušili, čo to ten salaš je, ale veľmi sa na to tešili, lebo dedko ich vždy brával len na úžasné a zaujímavé miesta.

A hoci nie veľmi radi vstávajú ráno do škôlky, v sobotu sa im obom už zavčas rána očká samy otvorili, takže budík, ktorý im mamka večer pomohla nastaviť, ich dnes budiť nemusel. Keď sa ozval známym prenikavým zvukom, obaja už boli dávno hore. Nachystali si svoje ruksačiky, a potom už len netrpezlivo čakali na dedka, kým po nich príde, aby sa spoločne vydali na ďalší z nezabudnuteľných výletov. Čoskoro sa ho aj dočkali, a tak sa už len rýchlo rozlúčili s rodičmi, zabuchli za sebou dvere a vyrazili za novým dobrodružstvom.

Celou cestou na salaš sa jeden cez druhého neustále dedka vypytovali na všemožné veci. A dedko im na každú jednu otázku trpezlivo a s úsmevom na tvári odpovedal. Tak ako vždy.

Našťastie, cesta netrvala príliš dlho, a tak boli čochvíľa na mieste. Tam ich už vyzeral bača, ktorý bol s dedkom veľký kamarát.

„Dedko, a teraz sme už na tom salaši?“ opýtal sa Oli.

„Tak veru, na salaši. Tu má bača a jeho valasi kolibu. A tamto ďalej je košiar, v ktorom nocujú ovečky,“ vysvetľoval dedko.

Vtom sa pri nich zjavil malý čierny psík, ktorý pribehol privítať nových hostí. Vrtel dlhým strapatým chvostom a tešil sa, že ho zase raz niekto poškrabká za ušami.

„To je Čert, ale báť sa ho nemusíte, deti má veľmi rád,“ zakričal im bača.

Ale kdeže by sa tí dvaja báli. Oli aj Nela s nadšením hladkali psíka, ktorý okolo nich radostne poskakoval.

„Ujo bača, a prečo ho voláte Čert?“ opýtala sa zvedavo Nela.

„Pretože je čierny ako…